Po prvom priamom útoku Iránu na Izrael čelí krajina rozhodujúcemu bezpečnostnému dileme. Premiér Benjamin Netanjahu a jeho vojnový kabinet, v ktorom sú minister obrany Joav Galant a bývalý minister obrany Benny Gantz, stoja pred ťažkým rozhodnutím, ako reagovať na prekročenie tejto červenej čiary.

Pri útoku bolo odpálených viac ako 300 rakiet a dronov, pričom väčšinu z nich odchytili s pomocou USA, Veľkej Británie, Francúzska a Jordánska. Hoci materiálna škoda bola malá a zranená bola len sedemročná dievčina, symbolický význam útoku je významný.

Izrael teraz musí nájsť odpoveď, ktorá bude dostatočne silná na to, aby Iránovi poslala zreteľnú správu, no zároveň nebudú riskovať ďalšiu eskaláciu. Možnosti sa pohybujú od priamych vojenských úderov proti iránskym cieľom až po tajné operácie a kybernetické útoky, ktoré už boli úspešne použité proti iránskym záujmom.

Rozhodnutie ovplyvňujú aj medzinárodné faktory, vrátane postoja USA, ktoré nemajú záujem o eskaláciu, ako aj potrebu sústrediť pozornosť na pretrvávajúci konflikt s Hamasom v Gaze.

Medzinárodné spoločenstvo, vrátane britského ministra zahraničných vecí Davida Camerona, medzitým diskutuje o ďalších sankciách proti Iránu. Rozhodnutia, ktoré budú urobené v nasledujúcich dňoch, by mohli mať rozsiahle dôsledky pre regionálnu stabilitu a globálne geopolitické vzťahy.