Japonské akcie

Podnikanie a politika

Japonsko je treťou najväčšou ekonomikou na svete. Japonská ekonomika sa v poslednom storočí významne rozvinula. Vďaka veľkému kapitalizmu, pracovitosti a inovatívnej sile sa Japonsku podarilo dohnať USA a zmeniť sa zo Sem vyvinutej krajiny na svetovú mocnosť. U nemeckých investorov je však Japonsko nie také známe alebo populárne.

Prečo je to tak a prečo má Japonsko čo dobiehať? Príčinou je japonský crash v roku 1986 a súvislý krizový stav od roku 1990. V roku 1986 sa začala doba, ktorá by Japonsku odvtedy ťažko uškodiť.

Japonskí i zahraniční investori videli veľa potenciálu na japonskom trhu a začali tam kupovať všetok majetok. Vytvorila sa obrovská bublina majetku. Bežné spoločnosti sa obchodovali s P/E ratio 100 a vyšším. Nikkei 225 vzrástol na úroveň takmer 39 000 bodov. Táto bublina sa vedela udržiavať päť rokov.

V roku 1992 došlo k veľkému krachu v Japonsku a mnoho finančných prostriedkov investorov bolo stratených. Po počiatočnom silnom ekonomickom raste Japonsko padlo do veľmi dlhej stagnácie. Začalo dlhodobé nízke rast produkcie. Spoločnosť stára a platy v Japonsku sa takmer nezvýšili.

Japonsko dnes

Dnes je Japonsko inou krajinou. Shinzo Abe z LDP sa v roku 2012 stal premiérom Japonska. Predstavuje takzvané "Abenomiky" ako ekonomický program. Pod jeho vládou sa Japonsku darí znova rásť. Spotrebiteľská spotreba sa zvyšuje. Dôležité pracovné pozície sa znova obsadzujú. Pre Japonsko začína nová éra.

Premiér Shinzo Abe sa tak vydal novými ekonomickými cestami, aby sa opäť odvážil viac kapitalizmu. Návrat staršej populácie na pracovný trh a zvýšenie ľudského kapitálu. Japonsko sa takisto technologicky ďalej vyvíja. V minulosti bolo Japonsko už známe priemyslom a technológiou. Dnes sa chce Japonsko vrátiť k svojej bývalej sláve. Investuje najmä do robotov, obnoviteľnej energie a vodíka.

Japonsko je liberálna trhová ekonomika, ktorá je čiastočne štátne riadená. V porovnaní s Nemeckom sú dane nižšie a zákony týkajúce sa zamestnancov sú menej prísne. V septembri 2020 odišiel Abe do dôchodku. Hoci bol vo funkcii len osem rokov, bolo to najdlhšie obdobie, počas ktorého premiér v Japonsku kedy viedol ľud.

Jeho nástupcom je Yoshihide Suga. Oznámil, že nechce prerušiť Abeovu politiku. Strach politiky je hlboký, že by sa krehký rast japonskej politiky mohol znova skončiť. Japonský ľud trpel príliš dlho zlou ekonomickou situáciou. Nedostatočná pracovná sila však viedla k tomu, že sa Japonsko stalo pevnosťou pre priemyselných robotov a japonskí výrobcovia automobilov sa zameriavajú na mobilitu na báze vodíka ako inovatívne riešenie zmeny klímy.

Najväčšie podniky

Itochu, SoftBank, Nintendo a Sony sú dobre známe veľké spoločnosti v Japonsku. Itochu je nezávislá spoločnosť a dnes je jednou z najväčších obchodných spoločností na svete. Zameriava sa na nasledujúce segmenty: potraviny, strojárstvo, energia a chemikálie, ako aj činnosti súvisiace s kovmi, surovinami, textíliami a nehnuteľnosťami.

SoftBank je najväčší startup investor na svete. Investujú do modelov podnikania startupov, ktoré sú na trhu etablované už mnohých rokov, ale majú stále obrovský potenciál rastu. SoftBank investuje ako klasický "venture kapitalist" relatívne neskoro v etape startupu.

Nintendo je pravdepodobne najznámejšia herná spoločnosť na svete. A jedna z mála, ktorá sa naozaj osvedčila po desaťročia. Podobne ako Disney sa Nintendo podarilo vytvoriť postavy a značky, ktoré určujú našu celú ľudskú kultúru: Super Mario, Donkey Kong, Legend of Zelda, Animal Crossing, Super Smash Bros a samozrejme Pokémon. Médium je takmer jedno: hracie karty, Gameboy, Wii, Nintendo DS, Nintendo Switch alebo aplikácia (Pokémon GO).

Sony je najväčší elektronický konglomerát v Japonsku a skutočná veľmoc na elektronickom trhu. Sony vyrába elektronické produkty ako kamery, televízory a smartfóny a má tiež významný finančný podnik, hudobné vydavateľstvo a je jednou z najväčších herných spoločností na svete. Playstation od spoločnosti Sony pozná každý na svete.

Najväčšie a najdôležitejšie obchodné miesta

Burza cenných papierov Tokio. Je to najväčšia burza cenných papierov v Japonsku a tretia najväčšia burza cenných papierov na svete podľa trhového kapitalizácie cenných papierov tam kotovaných (po newyorskej burze a NASDAQ).

Burza Osaka je druhou najväčšou burzou cenných papierov v Japonsku. Tu sa obchodujú hlavne deriváty ako futures a opcie. Druhou najväčšou burzou pre akcie je burza Nagoya. Obchod v Japonsku sa však primárne zameriava na burzu v Tokiu.

Vývoj cien indexov

Nikkei 225 je najznámejší index z Japonska. Väčšinou sa považuje za vedúci index v Japonsku. Jeho výpočet je založený na vážení jednotlivých akcií v indexe podľa ich ceny, nie na základe trhového kapitalizácie. To znamená, že čím vyššia je cena, tým viac prispievajú k výkonu indexu.

Táto metóda váženia je v dnešnej dobe dosť neobvyklá, preto je Nikkei index kritizovaný za to, že presne nepředstavuje japonskú ekonomiku. Japonský referenčný index Nikkei mal tiež ťažkosti s generovaním významných výnosov z dlhodobého hľadiska aj po japonskej kríze. V súčasnosti stojí index na viac ako 27 000 bodoch.

Index Topix vydáva burza cenných papierov v Tokiu a považuje sa za veľkého konkurenta Nikkei. Meria výkonnosť viac ako 2 000 spoločností a je vážený trhovou kapitalizáciou. V dôsledku toho predstavuje japonskú ekonomiku výrazne lepšie.

Obchodné časy v Japonsku

Obchod s akciami v Japonsku trvá relatívne krátku dobu. Obchod prebieha medzi 9:00 a 15:00 s hodinovou prestávkou na obed. Preto sa obchod uskutočňuje medzi 01:00 a 07:00 SEČ.