Miera inflácie v eurozóne dosiahla v júli 2021 najnižšiu úroveň za niekoľko mesiacov a v súčasnosti je na úrovni 2,6 percenta. Vyplýva to z aktuálneho rýchleho odhadu štatistického úradu Eurostat za mesiac február, čo približuje Európsku centrálnu banku (ECB) k jej cieľu inflácie dvoch percent. Napriek tomu zostáva ECB opatrná a zatiaľ si udržiava úrokové sadzby. Dôležitým faktorom pre toto rozhodnutie je rast tarifných miezd, ktorému centrálnej banke venuje zvláštnu pozornosť.
Podľa aktuálneho odhadu ECB sa kolektívne mzdy v eurozóne vo štvrtom kvartáli 2023 zvýšili o 4,5 percenta. Aj keď je tento nárast nižší ako predtým, stále je príliš vysoký na to, aby bolo možné dlhodobo zaručiť cenovú stabilitu. Čas znižovania úrokových sadzieb preto bude závisieť hlavne od ďalšieho vývoja kolektívnych miezd v prebiehajúcom prvom kvartáli. Ak kolektívne vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľskými združeniami povedú k miernym výsledkom, bude otvorená cesta pre zníženie úrokových sadzieb. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že členovia ECB budú na zvrat v úrokových sadzbách čakať ešte niekoľko mesiacov. Pretože vysoký rast miezd môže mať trvalý negatívny vplyv na infláciu, najmä ak produktivita naďalej zostáva slabá a podniky prenášajú vyššie mzdové náklady na svojich zákazníkov.
Aby sme získali predčasný obraz o dynamike miezd, ECB vyvinula interný systém včasného varovania známy ako "Wage Tracker". V rámci neho sú okamžite analyzované kolektívne zmluvy v siedmich z 20 krajín eurozóny, aby nebolo potrebné čakať na oficiálne štatistiky, ktoré sú publikované s oneskorením. Tieto predbežné informácie naznačujú, že tlak na rast miezd v prvom polroku 2024 dočasne ustúpi, avšak následne sa predpokladá, že opäť silnejšie vzrastie smerom k piatim percentám.
ECB pozoruje vývoj kolektívnych miezd s veľkou nervozitou, keďže odbory momentálne nie sú ochotné k kompromisom a zdržanlivosti. Vysoká inflácia minulého roku zanechala stopy na zamestnancoch. Podľa Štatistického úradu sa kolektívne mzdy v Nemecku v roku 2023 zvýšili o 3,7 percenta, čo je výrazne pod priemernou inflačnou mierou 5,9 percenta. To viedlo k znateľnému poklesu kúpnej sily zamestnancov. Inštitút WSI, ktorý je blízky odborom, navyše informuje o poklese kúpnej sily kolektívnych miezd na úroveň roku 2016. Prebiehajúce kolektívne vyjednávania by preto mali byť charakterizované výrazným nárastom reálnych miezd, podľa experta na tarifné zmluvy z WSI Thorstena Schultena.
Odborové zväzy a zamestnanci vstupujú do kolektívneho vyjednávania na rok 2024 posilnení, keďže trhy práce v eurozóne sú naďalej dobre využívané a existuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Napriek aktuálnemu poklesu inflácie, ktorý je hlavne spôsobený poklesom cien potravín, zostáva miera jadrovej inflácie bez započítania potravín a energií s 3,1 percenta vysoká. V dôsledku výrazného rastu miezd sa odhaduje, že zostane nad dvoma percentami ešte počas väčšej časti budúceho roku, ako predpokladá Sebastian Becker z Deutsche Bank. Preto bude chvíľu trvať, kým sa aj jadrová inflácia priblíži k dvom percentám, čo je cieľ EÚ.
Hoci ekonómovia považujú pokroky v boji proti dočasne vysokej inflácii posledných dvoch rokov za povzbudivé, niektorí varujú pred prílišným optimizmom vzhľadom na súčasnú situáciu. ECB preto zostáva opatrná a pozorne sleduje vývoj tarifných miezd.
