Nedostatok vody ako globálne riziko – Správa OSN varuje pred zvýšením konfliktov

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO bije na poplach: Nedostatok vody by mohol viesť k zvýšenému počtu konfliktov na celom svete. Tento scenár načrtla generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulay v rámci svojej výročnej správy o vode. Jej jasný odkaz znie: na zachovanie mieru nie sú potrebné len ochranné opatrenia pre vodné zdroje, ale tiež intenzívna regionálna a globálna spolupráca. Približne 50 percent globálnej populácie trpí aspoň sezónne deficitom vody a viac ako dve miliardy ľudí trpí nedostatkom čistej pitnej vody, zatiaľ čo okolo 3,5 miliardy musí obísť bez hygienickej sanitárnej infraštruktúry. Hoci dochádza k neustálemu rastu populácie, podľa UNESCO medzi rastom populácie a potrebou vody neexistuje priamy vzťah – menší spotreba sa často vyskytuje práve v regiónoch s rýchlou populačnou expanziou. Ročná spotreba sladkej vody rastie o jeden percento, pričom tento nárast nie je pripisovaný výhradne poľnohospodárskemu sektoru, ktorý spotrebúva 70 percent vody. Aj priemysel s 20-percentnou spotrebou a súkromné domácnosti s 10-percentnou spotrebou prispievajú k zvýšenému dopytu po vode. Zmenené stravovacie návyky sú považované za jednu z príčin tohto trendu. UNESCO tiež upozorňuje na sociálny rozmer: Ženy a dievčatá trpia nedostatkom vody obzvlášť, keďže často v rurálnych oblastiach zabezpečujú náročné zásobovanie vodou, čo sa negatívne odzrkadľuje na ich vzdelávacích príležitostiach. Tiež migračné pohyby môžu byť výsledkom nedostatku vody. Správa UNESCO zdôrazňuje, že predovšetkým najchudobnejšie a najslabšie skupiny obyvateľstva sú ohrozené nedostatkom vody. Aj keď voda doteraz nebola považovaná za primárnu príčinu konfliktu, môže však zvýšiť napätie – ako napríklad v Sahelskom pásme, kde odvodnenie viedlo k napätiu ohľadom prístupu k vode a pôde. Podľa UNESCO by mohla posilnená spolupráca a spoločné riadenie vodných zdrojov, podporené vodnou konvenciou z roku 1992, slúžiť ako nástroje mieru. Od roku 2016 je konvencia otvorená pre všetky krajiny, čo sa prejavilo nárastom členských štátov – z 41 na 52, pričom ďalších približne 30 krajín je v procese pristúpenia. Ako príklad pozitívnych výsledkov spomína Sonja Köppel, riaditeľka sekretariátu UN Water Convention, región Sava po vojne a podobné spolupráce naprieč hranicami krajín. Problémom však sú aktuálne politické konflikty, ako napríklad medzi Bieloruskom a Litvou, ktoré bránia ďalšiemu pokroku. Celosvetovo sa 153 krajín delí o rieky alebo jazerá so svojimi susedmi, ale len 24 z nich uzavrelo komplexné dohody pre všetky vodné útvary na ich území – jednou z týchto krajín je aj Nemecko.