Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Singapur Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP)
Cena
Aktuálna hodnota Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP) v Singapur je 46,5 % of GDP. Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP) v Singapur sa zvýšila na 46,5 % of GDP dňa 1. 12. 2023, po tom, čo bola 46,4 % of GDP dňa 1. 9. 2023. Od 1. 3. 1991 do 1. 3. 2024 priemerný HDP v Singapur bol 43,84 % of GDP. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 12. 2020 s hodnotou 60,70 % of GDP, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 3. 1991 s hodnotou 21,80 % of GDP.
Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP) ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Zadlženosť domácností voči HDP | |
---|---|
1. 3. 1991 | 21,80 % of GDP |
1. 6. 1991 | 22,30 % of GDP |
1. 9. 1991 | 22,40 % of GDP |
1. 12. 1991 | 22,20 % of GDP |
1. 3. 1992 | 22,00 % of GDP |
1. 6. 1992 | 22,00 % of GDP |
1. 9. 1992 | 22,30 % of GDP |
1. 12. 1992 | 22,60 % of GDP |
1. 3. 1993 | 22,30 % of GDP |
1. 6. 1993 | 23,50 % of GDP |
1. 9. 1993 | 23,80 % of GDP |
1. 12. 1993 | 24,60 % of GDP |
1. 3. 1994 | 26,00 % of GDP |
1. 6. 1994 | 26,70 % of GDP |
1. 9. 1994 | 27,50 % of GDP |
1. 12. 1994 | 29,00 % of GDP |
1. 3. 1995 | 29,50 % of GDP |
1. 6. 1995 | 29,80 % of GDP |
1. 9. 1995 | 30,40 % of GDP |
1. 12. 1995 | 31,60 % of GDP |
1. 3. 1996 | 32,40 % of GDP |
1. 6. 1996 | 33,30 % of GDP |
1. 9. 1996 | 33,70 % of GDP |
1. 12. 1996 | 34,20 % of GDP |
1. 3. 1997 | 34,70 % of GDP |
1. 6. 1997 | 34,90 % of GDP |
1. 9. 1997 | 35,20 % of GDP |
1. 12. 1997 | 35,10 % of GDP |
1. 3. 1998 | 34,60 % of GDP |
1. 6. 1998 | 34,90 % of GDP |
1. 9. 1998 | 35,30 % of GDP |
1. 12. 1998 | 36,10 % of GDP |
1. 3. 1999 | 36,80 % of GDP |
1. 6. 1999 | 37,50 % of GDP |
1. 9. 1999 | 37,70 % of GDP |
1. 12. 1999 | 37,60 % of GDP |
1. 3. 2000 | 37,40 % of GDP |
1. 6. 2000 | 37,50 % of GDP |
1. 9. 2000 | 37,10 % of GDP |
1. 12. 2000 | 37,00 % of GDP |
1. 3. 2001 | 37,90 % of GDP |
1. 6. 2001 | 38,30 % of GDP |
1. 9. 2001 | 39,90 % of GDP |
1. 12. 2001 | 41,80 % of GDP |
1. 3. 2002 | 42,00 % of GDP |
1. 6. 2002 | 42,20 % of GDP |
1. 9. 2002 | 42,10 % of GDP |
1. 12. 2002 | 42,30 % of GDP |
1. 3. 2003 | 43,50 % of GDP |
1. 6. 2003 | 45,60 % of GDP |
1. 9. 2003 | 46,90 % of GDP |
1. 12. 2003 | 48,40 % of GDP |
1. 3. 2004 | 47,90 % of GDP |
1. 6. 2004 | 47,10 % of GDP |
1. 9. 2004 | 46,70 % of GDP |
1. 12. 2004 | 45,90 % of GDP |
1. 3. 2005 | 45,10 % of GDP |
1. 6. 2005 | 44,60 % of GDP |
1. 9. 2005 | 43,90 % of GDP |
1. 12. 2005 | 43,20 % of GDP |
1. 3. 2006 | 42,00 % of GDP |
1. 6. 2006 | 40,90 % of GDP |
1. 9. 2006 | 40,10 % of GDP |
1. 12. 2006 | 39,60 % of GDP |
1. 3. 2007 | 38,80 % of GDP |
1. 6. 2007 | 38,20 % of GDP |
1. 9. 2007 | 38,50 % of GDP |
1. 12. 2007 | 38,70 % of GDP |
1. 3. 2008 | 38,50 % of GDP |
1. 6. 2008 | 39,40 % of GDP |
1. 9. 2008 | 40,20 % of GDP |
1. 12. 2008 | 41,70 % of GDP |
1. 3. 2009 | 42,70 % of GDP |
1. 6. 2009 | 44,00 % of GDP |
1. 9. 2009 | 45,00 % of GDP |
1. 12. 2009 | 45,30 % of GDP |
1. 3. 2010 | 44,50 % of GDP |
1. 6. 2010 | 44,70 % of GDP |
1. 9. 2010 | 45,50 % of GDP |
1. 12. 2010 | 46,30 % of GDP |
1. 3. 2011 | 46,60 % of GDP |
1. 6. 2011 | 48,40 % of GDP |
1. 9. 2011 | 49,50 % of GDP |
1. 12. 2011 | 51,10 % of GDP |
1. 3. 2012 | 51,60 % of GDP |
1. 6. 2012 | 52,50 % of GDP |
1. 9. 2012 | 54,30 % of GDP |
1. 12. 2012 | 56,00 % of GDP |
1. 3. 2013 | 57,10 % of GDP |
1. 6. 2013 | 57,80 % of GDP |
1. 9. 2013 | 58,10 % of GDP |
1. 12. 2013 | 58,50 % of GDP |
1. 3. 2014 | 58,50 % of GDP |
1. 6. 2014 | 58,90 % of GDP |
1. 9. 2014 | 59,20 % of GDP |
1. 12. 2014 | 59,30 % of GDP |
1. 3. 2015 | 58,70 % of GDP |
1. 6. 2015 | 58,10 % of GDP |
1. 9. 2015 | 57,70 % of GDP |
1. 12. 2015 | 57,30 % of GDP |
1. 3. 2016 | 56,90 % of GDP |
1. 6. 2016 | 57,10 % of GDP |
1. 9. 2016 | 57,40 % of GDP |
1. 12. 2016 | 57,00 % of GDP |
1. 3. 2017 | 56,10 % of GDP |
1. 6. 2017 | 56,00 % of GDP |
1. 9. 2017 | 55,90 % of GDP |
1. 12. 2017 | 56,10 % of GDP |
1. 3. 2018 | 55,90 % of GDP |
1. 6. 2018 | 55,20 % of GDP |
1. 9. 2018 | 59,80 % of GDP |
1. 12. 2018 | 59,10 % of GDP |
1. 3. 2019 | 58,10 % of GDP |
1. 6. 2019 | 57,60 % of GDP |
1. 9. 2019 | 57,30 % of GDP |
1. 12. 2019 | 57,60 % of GDP |
1. 3. 2020 | 56,60 % of GDP |
1. 6. 2020 | 58,00 % of GDP |
1. 9. 2020 | 59,50 % of GDP |
1. 12. 2020 | 60,70 % of GDP |
1. 3. 2021 | 60,40 % of GDP |
1. 6. 2021 | 57,20 % of GDP |
1. 9. 2021 | 55,20 % of GDP |
1. 12. 2021 | 53,40 % of GDP |
1. 3. 2022 | 51,00 % of GDP |
1. 6. 2022 | 48,80 % of GDP |
1. 9. 2022 | 47,10 % of GDP |
1. 12. 2022 | 45,50 % of GDP |
1. 3. 2023 | 45,30 % of GDP |
1. 6. 2023 | 46,00 % of GDP |
1. 9. 2023 | 46,40 % of GDP |
1. 12. 2023 | 46,50 % of GDP |
Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP) História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 12. 2023 | 46,5 % of GDP |
1. 9. 2023 | 46,4 % of GDP |
1. 6. 2023 | 46 % of GDP |
1. 3. 2023 | 45,3 % of GDP |
1. 12. 2022 | 45,5 % of GDP |
1. 9. 2022 | 47,1 % of GDP |
1. 6. 2022 | 48,8 % of GDP |
1. 3. 2022 | 51 % of GDP |
1. 12. 2021 | 53,4 % of GDP |
1. 9. 2021 | 55,2 % of GDP |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP)
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇸🇬 Ceny benzínu | 2,84 USD/Liter | 2,86 USD/Liter | Mesačne |
🇸🇬 Maloobchodné tržby YoY | 0,6 % | 1 % | Mesačne |
🇸🇬 Spotreba domácností | 50,174 mld. SGD | 49,607 mld. SGD | kvartál |
🇸🇬 Tržby v maloobchode MoM | -2,7 % | -0,8 % | Mesačne |
🇸🇬 Úver súkromného sektora | 653,074 mld. SGD | 647,914 mld. SGD | Mesačne |
Makrostránky pre iné krajiny v Ázia
- 🇨🇳Čína
- 🇮🇳India
- 🇮🇩Indonézia
- 🇯🇵Japonsko
- 🇸🇦Saudská Arábia
- 🇰🇷Južná Kórea
- 🇹🇷Turecko
- 🇦🇫Afganistan
- 🇦🇲Arménsko
- 🇦🇿Azerbajdžan
- 🇧🇭Bahrajn
- 🇧🇩Bangladéš
- 🇧🇹Bután
- 🇧🇳Brunej
- 🇰🇭Kambódža
- 🇹🇱Východný Timor
- 🇬🇪Gruzínsko
- 🇭🇰Hongkong
- 🇮🇷Irán
- 🇮🇶Irak
- 🇮🇱Izrael
- 🇯🇴Jordánsko
- 🇰🇿Kazachstan
- 🇰🇼Kuvajt
- 🇰🇬Kirgizsko
- 🇱🇦Laos
- 🇱🇧Libanon
- 🇲🇴Macao
- 🇲🇾Malajzia
- 🇲🇻Maledivy
- 🇲🇳Mongolsko
- 🇲🇲Mjanmarsko
- 🇳🇵Nepal
- 🇰🇵Severná Kórea
- 🇴🇲Omán
- 🇵🇰Pakistan
- 🇵🇸Palestína
- 🇵🇭Filipíny
- 🇶🇦Katar
- 🇱🇰Srí Lanka
- 🇸🇾Sýria
- 🇹🇼Taiwan
- 🇹🇯Tadžikistan
- 🇹🇭Thajsko
- 🇹🇲Turkménsko
- 🇦🇪Spojené arabské emiráty
- 🇺🇿Uzbekistan
- 🇻🇳Vietnam
- 🇾🇪Jemen
Čo je Zadĺženosť domácností k hrubému domácemu produktu (HDP)
Domácnosti predstavujú významný prvok každej ekonomiky, pretože ich finančné zdravie ovplyvňuje celkový ekonomický rast a stabilitu. Jedným z dôležitých ukazovateľov finančnej kondície domácností je pomer dlhu domácností k HDP. Tento ukazovateľ poskytuje cenné informácie o tom, ako sú domácnosti zaťažené dlhom v porovnaní s celkovou ekonomickou produkciou krajiny. Ak hľadáte podrobné a spoľahlivé makroekonomické údaje, náš profesionálny web Eulerpool vám ponúka komplexné analýzy a údaje o pomere dlhu domácností k HDP. Pomer dlhu domácností k HDP je teda kľúčovým ukazovateľom, ktorý vyjadruje objem dlhu, ktorý domácnosti v krajine nahromadili, v porovnaní s hrubým domácim produktom (HDP) krajiny. Tento pomer sa vyjadruje v percentách a čím vyšší je tento ukazovateľ, tým väčšia je záťaž dlhu na domácnosti v danej ekonomike. Na úvod si musíme položiť otázku: Prečo je pomer dlhu domácností k HDP taký dôležitý? Odpoveď je jednoduchá. Tento indikátor pomáha hodnotiť finančnú stabilitu a zraniteľnosť ekonomiky. V prípade, že sa pomer dlhu domácností k HDP prudko zvyšuje, môže to naznačovať potenciálne riziká, ako napríklad neschopnosť splácať dlhy, vyššiu závislosť na úverovom financovaní a zvýšenú náchylnosť ekonomiky na finančné nestability. Ako sa počíta pomer dlhu domácností k HDP? Vzorec je pomerne jednoduchý. Je to pomer celkového dlhu domácností k hrubému domácemu produktu krajiny, a to konkrétne v danom období, najčastejšie na ročnej báze. Toto porovnanie umožňuje ekonómom a politikom hodnotiť stav ekonomiky a prijímať vhodné opatrenia na riadenie finančných rizík. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa pomer dlhu domácností k HDP dostáva do popredia, je skutočnosť, že vysoké úrovne dlhu môžu mať negatívne dôsledky pre domácnosti, ako aj pre celú ekonomiku. Vysoké zadlženie môže viesť k nižšej spotrebe, pretože domácnosti budú väčší podiel svojich príjmov venovať splácaniu dlhov, čo môže spomaliť ekonomický rast. Taktiež môže zvýšiť riziko finančných kríz, ako sme to videli pri globálnej finančnej kríze v roku 2008, kedy nadmerné zadlženie domácností v USA prispelo k významnej ekonomickej recesii. Význam sledovania pomeru dlhu domácností k HDP sa však neobmedzuje iba na krajiny s vysokým príjmom. Aj rozvíjajúce sa ekonomiky musia venovať pozornosť tomuto ukazovateľu, pretože rastúce zadlženie domácností môže ohroziť ich finančnú stabilitu. Rozdiel medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami je často v mechanizmoch riadenia a prevencie finančných rizík, ktoré môžu byť v rozvinutých krajinách lepšie vyvinuté. Pri komplexnej analýze pomeru dlhu domácností k HDP je dôležité voziť do úvahy celý rad faktorov. Medzi ne patria úrokové sadzby, politické prostredie, miera nezamestnanosti a celková ekonomická výkonnosť. Vysoké úrokové sadzby môžu spôsobiť, že náklady na splácanie dlhov budú vyššie, čo môže zvýšiť finančné kravaty domácností. Na druhej strane, ak ekonomika prosperuje a miera nezamestnanosti je nízka, domácnosti môžu byť schopné ľahšie splácať svoje dlhy, čo môže zmierniť možné negatívne dôsledky vysokého pomeru dlhu k HDP. Na našom webe Eulerpool ponúkame nielen samotné údaje o pomere dlhu domácností k HDP, ale aj detailné analýzy týchto dát. Naším cieľom je poskytnúť používateľom komplexný prehľad, ktorý im umožní pochopiť nielen aktuálny stav, ale aj trendy a potenciálne riziká. Sledujeme údaje z viacerých krajín, čo umožňuje porovnať rôzne ekonomiky a identifikovať faktory, ktoré prispievajú k stabilite alebo naopak k rizikovosti dlhových záťaží. Okrem samotného sledovania pomeru dlhu domácností k HDP je tiež dôležité venovať pozornosť štruktúre týchto dlhov. Nie všetky dlhy sú totiž rovnocenné – napríklad hypotéky môžu mať iný dopad na finančnú stabilitu domácností v porovnaní s krátkodobými spotrebiteľskými úvermi. Analýza štruktúry dlhov nám umožňuje hlbšie pochopiť, ktoré typy dlhov sú najrizikovejšie a ktoré môžu byť dlhodobo udržateľné v kontexte celkovej ekonomiky. Sledovanie trendov a porovnanie s inými krajinami, regiónmi alebo historickými priemermi môže poskytnúť dôležité kontextuálne informácie. Napríklad, ak krajina vykazuje rýchly nárast pomeru dlhu domácností k HDP, môže to byť dôvod na znepokojenie, najmä ak je tento nárast v kontraste s historickými trendmi alebo v porovnaní s inými ekonomicky podobnými krajinami. Na našom webe Eulerpool sa zameriavame aj na predikciu budúcich trendov, čo je zásadný aspekt pre tvorbu a implementáciu hospodárskej politiky. Na základe analytických modelov a historických údajov môžeme predikovať, ako sa pomer dlhu domácností k HDP môže vyvíjať v budúcnosti, čo umožňuje politikom a finančným expertom pripraviť sa na potenciálne výzvy a prijímať proaktívne opatrenia. Celkovo povedané, sledovanie pomeru dlhu domácností k HDP je kľúčovou súčasťou makroekonomických analýz a malo by byť v centre pozornosti všetkých, ktorí sa zaoberajú finančnou stabilitou a ekonomickým rastom. Na Eulerpool veríme, že poskytovanie presných a aktuálnych údajov je základom pre správne rozhodovanie a riadenie ekonomických rizík. Neustále pracujeme na tom, aby naše platforma bola zdrojom spoľahlivých informácií a analýz, ktoré pomôžu našim používateľom lepšie pochopiť komplexný svet makroekonomických indikátorov.