Donald Trump plánuje návrat ciel ako prostriedok na ochranu amerických pracovných miest. Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že clá, ak sú nesprávne navrhnuté, často stoja viac pracovných miest, ako zachraňujú. Pre politických rozhodovateľov je rozhodujúci diferencovaný prístup, aby sa podporila priemyselná hodnota bez narušenia výrobných sietí.
Asi 20 percent amerického importu tvoria tzv. medziprodukty, ktoré sa ďalej spracovávajú v domácej výrobe. Clá na tieto komponenty môžu mať širokosiahle následky. Napríklad Trumpovo 25-percentné clo na oceľ v roku 2018 viedlo k zvyšovaniu výrobných nákladov v naväzujúcich odvetviach ako automobilový a strojárenský priemysel. Tieto sektory, ktoré zamestnávajú podstatne viac ľudí ako výroba ocele, zaznamenali straty pracovných miest, ktoré prevýšili zisky oceliarskeho priemyslu.
Ein besseres Design obchodných bariér môže však cielene chrániť pracovné miesta. Ciel na hotové výrobky sa ukázali ako efektívnejšie, najmä keď nútia zahraničných výrobcov presunúť svoju výrobu do USA. Priemysel práčok to ilustruje: Až globálne clá z roku 2018 prinútili Samsung a LG presunúť svoju výrobu do USA, čo napokon vytvorilo nové pracovné miesta – avšak za vyššie spotrebiteľské ceny.
V odvetviach, ako je výroba polovodičov alebo výroba batérií pre elektromobily, môžu clá zohrávať dôležitú úlohu. Tieto odvetvia vyžadujú masívne investície a vysoko špecializovanú výrobu, čo spôsobuje, že zahraniční konkurenti môžu menej flexibilne reagovať na obchodné bariéry. Súčasne však tie isté faktory sťažujú rýchle rozšírenie domácich výrobných kapacít. Cielená ochrana by mohla americkým firmám pomôcť dosiahnuť strategické úspory z rozsahu.
Takzvané „Chicken Tax“ clo z roku 1964 na importované pick-upy pomohlo americkým výrobcom ako Ford a General Motors k dominantnému postaveniu na trhu po celé desaťročia. Iný účinok však mali clá na čínske autodiely v roku 2018: Tie len zvýšili náklady pre amerických automobilových výrobcov, ale neviedli k významnému nárastu zamestnanosti.
Die heutigen globalen dodávateľské reťazce – ako tie za iPhonom, ktorý kombinuje americkú inováciu a ázijskú výrobu – vyžadujú moderné chápanie colných poplatkov. Politické opatrenia by sa mali zamerať na high-tech odvetvia, v ktorých už USA majú odborné znalosti, a cielene na konečné produkty, aby sa predišlo ďalším nákladom pozdĺž dodávateľského reťazca.
