Urob najlepšie investície svojho života
Švédsko Vládne výdavky
Cena
Aktuálna hodnota Vládne výdavky v Švédsko je 413,299 mld. SEK. Vládne výdavky v Švédsko vzrástli na 413,299 mld. SEK k 1. 12. 2024, po tom ako boli 412,974 mld. SEK k 1. 9. 2024. Od 1. 3. 1981 do 1. 12. 2024, priemerný HDP v Švédsko bol 322,98 mld. SEK. Rekordne najvyššia hodnota bola dosiahnutá k 1. 12. 2024 s 413,30 mld. SEK, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná k 1. 3. 1981 s 233,16 mld. SEK.
Vládne výdavky ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Štátne výdavky | |
---|---|
1. 3. 1981 | 233,16 mld. SEK |
1. 6. 1981 | 233,73 mld. SEK |
1. 9. 1981 | 234,23 mld. SEK |
1. 12. 1981 | 233,85 mld. SEK |
1. 3. 1982 | 235,04 mld. SEK |
1. 6. 1982 | 235,97 mld. SEK |
1. 9. 1982 | 236,87 mld. SEK |
1. 12. 1982 | 237,24 mld. SEK |
1. 3. 1983 | 237,27 mld. SEK |
1. 6. 1983 | 237,64 mld. SEK |
1. 9. 1983 | 237,90 mld. SEK |
1. 12. 1983 | 239,72 mld. SEK |
1. 3. 1984 | 240,61 mld. SEK |
1. 6. 1984 | 241,22 mld. SEK |
1. 9. 1984 | 243,50 mld. SEK |
1. 12. 1984 | 244,70 mld. SEK |
1. 3. 1985 | 244,31 mld. SEK |
1. 6. 1985 | 246,14 mld. SEK |
1. 9. 1985 | 246,52 mld. SEK |
1. 12. 1985 | 247,50 mld. SEK |
1. 3. 1986 | 249,82 mld. SEK |
1. 6. 1986 | 250,87 mld. SEK |
1. 9. 1986 | 251,45 mld. SEK |
1. 12. 1986 | 250,73 mld. SEK |
1. 3. 1987 | 251,78 mld. SEK |
1. 6. 1987 | 252,12 mld. SEK |
1. 9. 1987 | 253,70 mld. SEK |
1. 12. 1987 | 255,71 mld. SEK |
1. 3. 1988 | 254,94 mld. SEK |
1. 6. 1988 | 255,25 mld. SEK |
1. 9. 1988 | 254,60 mld. SEK |
1. 12. 1988 | 256,90 mld. SEK |
1. 3. 1989 | 258,99 mld. SEK |
1. 6. 1989 | 259,53 mld. SEK |
1. 9. 1989 | 260,60 mld. SEK |
1. 12. 1989 | 260,37 mld. SEK |
1. 3. 1990 | 263,47 mld. SEK |
1. 6. 1990 | 266,74 mld. SEK |
1. 9. 1990 | 268,58 mld. SEK |
1. 12. 1990 | 270,63 mld. SEK |
1. 3. 1991 | 272,11 mld. SEK |
1. 6. 1991 | 275,51 mld. SEK |
1. 9. 1991 | 282,64 mld. SEK |
1. 12. 1991 | 286,25 mld. SEK |
1. 3. 1992 | 287,72 mld. SEK |
1. 6. 1992 | 289,50 mld. SEK |
1. 9. 1992 | 288,77 mld. SEK |
1. 12. 1992 | 277,73 mld. SEK |
1. 3. 1993 | 307,38 mld. SEK |
1. 6. 1993 | 306,30 mld. SEK |
1. 9. 1993 | 305,20 mld. SEK |
1. 12. 1993 | 305,15 mld. SEK |
1. 3. 1994 | 302,82 mld. SEK |
1. 6. 1994 | 304,14 mld. SEK |
1. 9. 1994 | 303,67 mld. SEK |
1. 12. 1994 | 303,26 mld. SEK |
1. 3. 1995 | 305,52 mld. SEK |
1. 6. 1995 | 305,54 mld. SEK |
1. 9. 1995 | 305,99 mld. SEK |
1. 12. 1995 | 306,03 mld. SEK |
1. 3. 1996 | 306,01 mld. SEK |
1. 6. 1996 | 305,26 mld. SEK |
1. 9. 1996 | 304,60 mld. SEK |
1. 12. 1996 | 306,07 mld. SEK |
1. 3. 1997 | 305,02 mld. SEK |
1. 6. 1997 | 305,97 mld. SEK |
1. 9. 1997 | 306,80 mld. SEK |
1. 12. 1997 | 305,71 mld. SEK |
1. 3. 1998 | 316,68 mld. SEK |
1. 6. 1998 | 316,26 mld. SEK |
1. 9. 1998 | 318,51 mld. SEK |
1. 12. 1998 | 319,10 mld. SEK |
1. 3. 1999 | 321,24 mld. SEK |
1. 6. 1999 | 321,57 mld. SEK |
1. 9. 1999 | 320,33 mld. SEK |
1. 12. 1999 | 319,67 mld. SEK |
1. 3. 2000 | 318,25 mld. SEK |
1. 6. 2000 | 317,75 mld. SEK |
1. 9. 2000 | 318,01 mld. SEK |
1. 12. 2000 | 316,55 mld. SEK |
1. 3. 2001 | 317,36 mld. SEK |
1. 6. 2001 | 317,79 mld. SEK |
1. 9. 2001 | 318,72 mld. SEK |
1. 12. 2001 | 321,40 mld. SEK |
1. 3. 2002 | 323,48 mld. SEK |
1. 6. 2002 | 325,07 mld. SEK |
1. 9. 2002 | 325,76 mld. SEK |
1. 12. 2002 | 327,20 mld. SEK |
1. 3. 2003 | 327,37 mld. SEK |
1. 6. 2003 | 327,40 mld. SEK |
1. 9. 2003 | 327,99 mld. SEK |
1. 12. 2003 | 326,95 mld. SEK |
1. 3. 2004 | 324,57 mld. SEK |
1. 6. 2004 | 324,17 mld. SEK |
1. 9. 2004 | 323,10 mld. SEK |
1. 12. 2004 | 322,41 mld. SEK |
1. 3. 2005 | 324,13 mld. SEK |
1. 6. 2005 | 323,79 mld. SEK |
1. 9. 2005 | 323,72 mld. SEK |
1. 12. 2005 | 324,87 mld. SEK |
1. 3. 2006 | 327,15 mld. SEK |
1. 6. 2006 | 328,62 mld. SEK |
1. 9. 2006 | 330,95 mld. SEK |
1. 12. 2006 | 331,84 mld. SEK |
1. 3. 2007 | 331,38 mld. SEK |
1. 6. 2007 | 333,23 mld. SEK |
1. 9. 2007 | 332,94 mld. SEK |
1. 12. 2007 | 334,76 mld. SEK |
1. 3. 2008 | 334,05 mld. SEK |
1. 6. 2008 | 335,29 mld. SEK |
1. 9. 2008 | 337,18 mld. SEK |
1. 12. 2008 | 337,47 mld. SEK |
1. 3. 2009 | 342,60 mld. SEK |
1. 6. 2009 | 342,52 mld. SEK |
1. 9. 2009 | 344,00 mld. SEK |
1. 12. 2009 | 345,79 mld. SEK |
1. 3. 2010 | 345,63 mld. SEK |
1. 6. 2010 | 347,06 mld. SEK |
1. 9. 2010 | 347,77 mld. SEK |
1. 12. 2010 | 349,24 mld. SEK |
1. 3. 2011 | 349,25 mld. SEK |
1. 6. 2011 | 350,19 mld. SEK |
1. 9. 2011 | 350,80 mld. SEK |
1. 12. 2011 | 351,42 mld. SEK |
1. 3. 2012 | 352,80 mld. SEK |
1. 6. 2012 | 355,15 mld. SEK |
1. 9. 2012 | 357,37 mld. SEK |
1. 12. 2012 | 358,37 mld. SEK |
1. 3. 2013 | 361,23 mld. SEK |
1. 6. 2013 | 361,26 mld. SEK |
1. 9. 2013 | 362,27 mld. SEK |
1. 12. 2013 | 363,75 mld. SEK |
1. 3. 2014 | 363,95 mld. SEK |
1. 6. 2014 | 366,59 mld. SEK |
1. 9. 2014 | 368,15 mld. SEK |
1. 12. 2014 | 369,68 mld. SEK |
1. 3. 2015 | 371,39 mld. SEK |
1. 6. 2015 | 371,60 mld. SEK |
1. 9. 2015 | 375,42 mld. SEK |
1. 12. 2015 | 378,91 mld. SEK |
1. 3. 2016 | 383,03 mld. SEK |
1. 6. 2016 | 386,77 mld. SEK |
1. 9. 2016 | 386,28 mld. SEK |
1. 12. 2016 | 387,13 mld. SEK |
1. 3. 2017 | 386,96 mld. SEK |
1. 6. 2017 | 387,21 mld. SEK |
1. 9. 2017 | 389,54 mld. SEK |
1. 12. 2017 | 389,93 mld. SEK |
1. 3. 2018 | 389,89 mld. SEK |
1. 6. 2018 | 392,90 mld. SEK |
1. 9. 2018 | 392,42 mld. SEK |
1. 12. 2018 | 393,29 mld. SEK |
1. 3. 2019 | 394,76 mld. SEK |
1. 6. 2019 | 391,83 mld. SEK |
1. 9. 2019 | 390,85 mld. SEK |
1. 12. 2019 | 391,57 mld. SEK |
1. 3. 2020 | 388,65 mld. SEK |
1. 6. 2020 | 378,73 mld. SEK |
1. 9. 2020 | 385,41 mld. SEK |
1. 12. 2020 | 389,23 mld. SEK |
1. 3. 2021 | 394,97 mld. SEK |
1. 6. 2021 | 397,97 mld. SEK |
1. 9. 2021 | 397,77 mld. SEK |
1. 12. 2021 | 397,41 mld. SEK |
1. 3. 2022 | 397,80 mld. SEK |
1. 6. 2022 | 398,22 mld. SEK |
1. 9. 2022 | 401,86 mld. SEK |
1. 12. 2022 | 403,21 mld. SEK |
1. 3. 2023 | 405,36 mld. SEK |
1. 6. 2023 | 407,17 mld. SEK |
1. 9. 2023 | 406,93 mld. SEK |
1. 12. 2023 | 409,87 mld. SEK |
1. 3. 2024 | 410,86 mld. SEK |
1. 6. 2024 | 411,49 mld. SEK |
1. 9. 2024 | 412,97 mld. SEK |
1. 12. 2024 | 413,30 mld. SEK |
Vládne výdavky História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 12. 2024 | 413,299 mld. SEK |
1. 9. 2024 | 412,974 mld. SEK |
1. 6. 2024 | 411,488 mld. SEK |
1. 3. 2024 | 410,864 mld. SEK |
1. 12. 2023 | 409,867 mld. SEK |
1. 9. 2023 | 406,934 mld. SEK |
1. 6. 2023 | 407,166 mld. SEK |
1. 3. 2023 | 405,363 mld. SEK |
1. 12. 2022 | 403,205 mld. SEK |
1. 9. 2022 | 401,861 mld. SEK |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Vládne výdavky
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇸🇪 Hodnota štátneho rozpočtu | 73,97 mld. SEK | -23,25 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Index korupcie | 80 Points | 82 Points | Ročne |
🇸🇪 Korupčný rebríček | 8 | 6 | Ročne |
🇸🇪 Štátne príjmy | 184,163 mld. SEK | 95,863 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátne výdavky | 110,193 mld. SEK | 119,114 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátny dlh | 1,091 Bio. SEK | 1,168 Bio. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátny dlh k HDP | 31,5 % of GDP | 33,6 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 štátny rozpočet | -1,5 % of GDP | -0,6 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 Vojenské výdavky | 8,755 mld. USD | 7,723 mld. USD | Ročne |
🇸🇪 Výdavky štátu k HDP | 49,4 % of GDP | 48,9 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 Žiadosti o azyl | 520 persons | 475 persons | Mesačne |
Vláda výdavky sa vzťahujú na verejné výdaje na tovary a služby a sú hlavnou súčasťou HDP. Politiky vládnych výdavkov, ako napríklad stanovenie rozpočtových cieľov, úprava zdaňovania, zvyšovanie verejných výdavkov a verejných prác sú veľmi efektívnymi nástrojmi na ovplyvňovanie hospodárskeho rastu.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇾Cyprus
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇸Island
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇹Litva
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇳🇴Nórsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Vládne výdavky
Vládne výdavky sú jedným z kľúčových prvkov makroekonomického prostredia, ktorý má výrazný vplyv na celkový ekonomický rast, stabilitu a rozvoj krajiny. Na našej webovej stránke, eulerpool, sa podrobne zaoberáme analýzou a zobrazením makroekonomických údajov, vrátane vládnych výdavkov, aby sme poskytli komplexný pohľad na aktuálny stav a výhľad ekonomík. Vládne výdavky predstavujú finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na rôzne činnosti a projekty, ako sú verejné služby, infraštruktúra, obrana, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Tieto výdavky môžu mať formu priamej spotreby, investícií, dotácií alebo transferových platieb. Cieľom vládnych výdavkov je podporiť ekonomickú aktivitu, zabezpečiť verejné blaho a stabilitu, a zabezpečiť rovnováhu v ekonomike. Ekonomická teória sa často zaoberá otázkou efektívnosti vládnych výdavkov a ich vplyvu na hospodársky cyklus. Z krátkodobého hľadiska môžu vládne výdavky stimulovať ekonomickú aktivitu zvýšením agregátneho dopytu, čo môže viesť k vyššej zamestnanosti a produkcii. Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska môžu nezdravé a nadmerné výdavky viesť k nárastu verejného dlhu a tlaku na inflačné tlaky, čo môže destabilizovať ekonomiku. Jedným z kľúčových nástrojov na zhodnotenie efektívnosti a udržateľnosti vládnych výdavkov je analýza verejného rozpočtu. Rozpočet predstavuje plán finančných príjmov a výdavkov vlády na určité obdobie, zvyčajne na jeden rok. Pri zostavovaní rozpočtu vlády sa berie do úvahy množstvo ekonomických ukazovateľov a predpokladov, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), inflácia, úrokové sadzby a obchodná bilancia. Na našej platforme eulerpool poskytujeme detailné rozpočtové údaje a analýzy, ktoré umožňujú sledovať a hodnotiť súlad vládnych výdavkov s plánovanými cieľmi a pravidlami. V súčasnosti čelia vlády rôznym globálnym a národným výzvam, ktorý ovplyvňujú rozhodovanie o výdavkoch. Pandémia COVID-19 priniesla bezprecedentnú potrebu zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť a ekonomickú podporu. Okrem zdravotných výdavkov sa mnohé vlády zameriavajú aj na investície do infraštruktúry, aby podporili ekonomické oživenie a dlhodobý rast. Investície do infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, energetická sieť a digitálna infraštruktúra, môžu zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Na druhej strane, demografický tlak spôsobený starnutím populácie zvyšuje náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Vlády musia často balancovať medzi potrebou podporiť ekonomický rast a potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toto balansovanie vyžaduje komplexné a prepracované rozpočtové stratégie a politické opatrenia. Výdavky na vzdelávanie a výskum sú ďalším dôležitým aspektom vládnych výdavkov, ktoré môžu významne prispieť k dlhodobému ekonomickému rastu. Kvalitné vzdelávanie zvyšuje ľudský kapitál a zlepšuje inovácie a produktivitu, pričom investície do výskumu a vývoja podporujú technologický pokrok a nové produkty a služby. Slovensko sa v tomto kontexte snaží zvyšovať investície do vzdelávacích inštitúcií aj výskumných a inovačných centier, aby držalo krok s globálnou konkurenciou a technologickými trendmi. Ako ďalší aspekt vládnych výdavkov je potrebné vziať do úvahy oblasť obrany a bezpečnosti. Vzhľadom na geopolitickú situáciu a rastúce hrozby bezpečnosti, vlády vynakladajú značné prostriedky na obranné systémy a zvyšovanie bezpečnosti. Taktiež spolupráca so spojencami a medzinárodnými organizáciami, ako je NATO, vyžaduje určité záväzky v oblasti výdavkov. Na našej platforme eulerpool poskytujeme nielen prehľad o rozpočtových a výdavkových údajoch, ale aj analýzy dopadu týchto výdavkov na rôzne ekonomické ukazovatele. Našim cieľom je priniesť komplexné a spoľahlivé údaje, ktoré pomôžu užívateľom lepšie porozumieť verejným financiám a ich dôsledkom na ekonomiku. Poskytujeme tiež porovnania medzi rôznymi krajinami, čo umožňuje lepšie porovnať a pochopiť efektívnosť vládnych politik. V závere je možné povedať, že vládne výdavky sú základným a neoddeliteľným prvkom ekonomického systému, ktorý má významný vplyv na širokú škálu ekonomických a sociálnych aspektov. Rozumná a efektívna správa verejných financií je nevyhnutná pre udržateľný ekonomický rast, stabilitu a blaho obyvateľstva. Naša webová stránka eulerpool poskytuje dôležité nástroje a údaje na sledovanie a analýzu vládnych výdavkov, čím prispieva k lepšiemu pochopeniu a hodnoteniu ich dopadov na ekonomiku.