Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Nórsko Vládne výdavky
Cena
Aktuálna hodnota Vládne výdavky v Nórsko je 257,409 mld. NOK. Vládne výdavky v Nórsko vzrástli na 257,409 mld. NOK k 1. 12. 2023, po tom ako boli 254,936 mld. NOK k 1. 9. 2023. Od 1. 3. 1978 do 1. 3. 2024, priemerný HDP v Nórsko bol 163,71 mld. NOK. Rekordne najvyššia hodnota bola dosiahnutá k 1. 3. 2024 s 258,80 mld. NOK, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná k 1. 6. 1978 s 80,27 mld. NOK.
Vládne výdavky ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Štátne výdavky | |
---|---|
1. 3. 1978 | 81,77 mld. NOK |
1. 6. 1978 | 80,27 mld. NOK |
1. 9. 1978 | 82,41 mld. NOK |
1. 12. 1978 | 83,50 mld. NOK |
1. 3. 1979 | 84,24 mld. NOK |
1. 6. 1979 | 86,03 mld. NOK |
1. 9. 1979 | 86,77 mld. NOK |
1. 12. 1979 | 87,59 mld. NOK |
1. 3. 1980 | 88,99 mld. NOK |
1. 6. 1980 | 89,16 mld. NOK |
1. 9. 1980 | 90,28 mld. NOK |
1. 12. 1980 | 91,24 mld. NOK |
1. 3. 1981 | 91,42 mld. NOK |
1. 6. 1981 | 92,92 mld. NOK |
1. 9. 1981 | 93,39 mld. NOK |
1. 12. 1981 | 94,14 mld. NOK |
1. 3. 1982 | 94,03 mld. NOK |
1. 6. 1982 | 95,41 mld. NOK |
1. 9. 1982 | 95,75 mld. NOK |
1. 12. 1982 | 95,85 mld. NOK |
1. 3. 1983 | 98,77 mld. NOK |
1. 6. 1983 | 96,73 mld. NOK |
1. 9. 1983 | 97,72 mld. NOK |
1. 12. 1983 | 99,32 mld. NOK |
1. 3. 1984 | 98,01 mld. NOK |
1. 6. 1984 | 99,67 mld. NOK |
1. 9. 1984 | 100,17 mld. NOK |
1. 12. 1984 | 100,65 mld. NOK |
1. 3. 1985 | 101,00 mld. NOK |
1. 6. 1985 | 102,09 mld. NOK |
1. 9. 1985 | 102,84 mld. NOK |
1. 12. 1985 | 103,23 mld. NOK |
1. 3. 1986 | 104,78 mld. NOK |
1. 6. 1986 | 102,96 mld. NOK |
1. 9. 1986 | 104,96 mld. NOK |
1. 12. 1986 | 105,52 mld. NOK |
1. 3. 1987 | 106,86 mld. NOK |
1. 6. 1987 | 109,63 mld. NOK |
1. 9. 1987 | 109,63 mld. NOK |
1. 12. 1987 | 109,92 mld. NOK |
1. 3. 1988 | 107,18 mld. NOK |
1. 6. 1988 | 107,30 mld. NOK |
1. 9. 1988 | 108,10 mld. NOK |
1. 12. 1988 | 109,16 mld. NOK |
1. 3. 1989 | 110,13 mld. NOK |
1. 6. 1989 | 110,11 mld. NOK |
1. 9. 1989 | 112,67 mld. NOK |
1. 12. 1989 | 112,31 mld. NOK |
1. 3. 1990 | 112,15 mld. NOK |
1. 6. 1990 | 117,74 mld. NOK |
1. 9. 1990 | 118,48 mld. NOK |
1. 12. 1990 | 116,82 mld. NOK |
1. 3. 1991 | 121,43 mld. NOK |
1. 6. 1991 | 121,55 mld. NOK |
1. 9. 1991 | 123,33 mld. NOK |
1. 12. 1991 | 126,01 mld. NOK |
1. 3. 1992 | 129,66 mld. NOK |
1. 6. 1992 | 129,43 mld. NOK |
1. 9. 1992 | 130,37 mld. NOK |
1. 12. 1992 | 132,71 mld. NOK |
1. 3. 1993 | 134,75 mld. NOK |
1. 6. 1993 | 135,36 mld. NOK |
1. 9. 1993 | 132,25 mld. NOK |
1. 12. 1993 | 138,73 mld. NOK |
1. 3. 1994 | 133,91 mld. NOK |
1. 6. 1994 | 137,00 mld. NOK |
1. 9. 1994 | 137,50 mld. NOK |
1. 12. 1994 | 140,48 mld. NOK |
1. 3. 1995 | 138,22 mld. NOK |
1. 6. 1995 | 135,80 mld. NOK |
1. 9. 1995 | 137,84 mld. NOK |
1. 12. 1995 | 138,90 mld. NOK |
1. 3. 1996 | 140,63 mld. NOK |
1. 6. 1996 | 139,99 mld. NOK |
1. 9. 1996 | 142,61 mld. NOK |
1. 12. 1996 | 143,06 mld. NOK |
1. 3. 1997 | 140,40 mld. NOK |
1. 6. 1997 | 148,96 mld. NOK |
1. 9. 1997 | 145,65 mld. NOK |
1. 12. 1997 | 147,76 mld. NOK |
1. 3. 1998 | 148,79 mld. NOK |
1. 6. 1998 | 150,79 mld. NOK |
1. 9. 1998 | 151,29 mld. NOK |
1. 12. 1998 | 152,57 mld. NOK |
1. 3. 1999 | 153,98 mld. NOK |
1. 6. 1999 | 155,57 mld. NOK |
1. 9. 1999 | 155,89 mld. NOK |
1. 12. 1999 | 157,00 mld. NOK |
1. 3. 2000 | 159,44 mld. NOK |
1. 6. 2000 | 157,96 mld. NOK |
1. 9. 2000 | 158,84 mld. NOK |
1. 12. 2000 | 159,31 mld. NOK |
1. 3. 2001 | 165,31 mld. NOK |
1. 6. 2001 | 163,71 mld. NOK |
1. 9. 2001 | 165,29 mld. NOK |
1. 12. 2001 | 166,67 mld. NOK |
1. 3. 2002 | 168,22 mld. NOK |
1. 6. 2002 | 172,04 mld. NOK |
1. 9. 2002 | 173,30 mld. NOK |
1. 12. 2002 | 171,33 mld. NOK |
1. 3. 2003 | 173,22 mld. NOK |
1. 6. 2003 | 173,39 mld. NOK |
1. 9. 2003 | 174,19 mld. NOK |
1. 12. 2003 | 172,41 mld. NOK |
1. 3. 2004 | 173,37 mld. NOK |
1. 6. 2004 | 175,08 mld. NOK |
1. 9. 2004 | 175,46 mld. NOK |
1. 12. 2004 | 177,73 mld. NOK |
1. 3. 2005 | 176,41 mld. NOK |
1. 6. 2005 | 181,94 mld. NOK |
1. 9. 2005 | 175,98 mld. NOK |
1. 12. 2005 | 180,99 mld. NOK |
1. 3. 2006 | 182,56 mld. NOK |
1. 6. 2006 | 181,87 mld. NOK |
1. 9. 2006 | 182,90 mld. NOK |
1. 12. 2006 | 183,76 mld. NOK |
1. 3. 2007 | 183,89 mld. NOK |
1. 6. 2007 | 185,56 mld. NOK |
1. 9. 2007 | 188,09 mld. NOK |
1. 12. 2007 | 188,28 mld. NOK |
1. 3. 2008 | 187,75 mld. NOK |
1. 6. 2008 | 191,79 mld. NOK |
1. 9. 2008 | 192,65 mld. NOK |
1. 12. 2008 | 192,75 mld. NOK |
1. 3. 2009 | 197,41 mld. NOK |
1. 6. 2009 | 199,69 mld. NOK |
1. 9. 2009 | 200,18 mld. NOK |
1. 12. 2009 | 200,10 mld. NOK |
1. 3. 2010 | 204,97 mld. NOK |
1. 6. 2010 | 203,69 mld. NOK |
1. 9. 2010 | 203,60 mld. NOK |
1. 12. 2010 | 202,61 mld. NOK |
1. 3. 2011 | 205,43 mld. NOK |
1. 6. 2011 | 205,72 mld. NOK |
1. 9. 2011 | 207,34 mld. NOK |
1. 12. 2011 | 205,29 mld. NOK |
1. 3. 2012 | 207,60 mld. NOK |
1. 6. 2012 | 209,09 mld. NOK |
1. 9. 2012 | 210,15 mld. NOK |
1. 12. 2012 | 209,49 mld. NOK |
1. 3. 2013 | 209,95 mld. NOK |
1. 6. 2013 | 210,01 mld. NOK |
1. 9. 2013 | 211,40 mld. NOK |
1. 12. 2013 | 213,05 mld. NOK |
1. 3. 2014 | 214,06 mld. NOK |
1. 6. 2014 | 216,05 mld. NOK |
1. 9. 2014 | 217,64 mld. NOK |
1. 12. 2014 | 219,38 mld. NOK |
1. 3. 2015 | 220,81 mld. NOK |
1. 6. 2015 | 222,75 mld. NOK |
1. 9. 2015 | 222,96 mld. NOK |
1. 12. 2015 | 221,41 mld. NOK |
1. 3. 2016 | 224,49 mld. NOK |
1. 6. 2016 | 226,10 mld. NOK |
1. 9. 2016 | 228,70 mld. NOK |
1. 12. 2016 | 229,32 mld. NOK |
1. 3. 2017 | 229,53 mld. NOK |
1. 6. 2017 | 231,41 mld. NOK |
1. 9. 2017 | 232,08 mld. NOK |
1. 12. 2017 | 232,79 mld. NOK |
1. 3. 2018 | 232,68 mld. NOK |
1. 6. 2018 | 232,66 mld. NOK |
1. 9. 2018 | 232,48 mld. NOK |
1. 12. 2018 | 233,51 mld. NOK |
1. 3. 2019 | 234,78 mld. NOK |
1. 6. 2019 | 235,07 mld. NOK |
1. 9. 2019 | 235,63 mld. NOK |
1. 12. 2019 | 236,29 mld. NOK |
1. 3. 2020 | 236,84 mld. NOK |
1. 6. 2020 | 225,50 mld. NOK |
1. 9. 2020 | 235,84 mld. NOK |
1. 12. 2020 | 238,70 mld. NOK |
1. 3. 2021 | 238,16 mld. NOK |
1. 6. 2021 | 241,62 mld. NOK |
1. 9. 2021 | 246,00 mld. NOK |
1. 12. 2021 | 244,89 mld. NOK |
1. 3. 2022 | 243,24 mld. NOK |
1. 6. 2022 | 244,34 mld. NOK |
1. 9. 2022 | 245,57 mld. NOK |
1. 12. 2022 | 248,12 mld. NOK |
1. 3. 2023 | 249,78 mld. NOK |
1. 6. 2023 | 252,30 mld. NOK |
1. 9. 2023 | 254,94 mld. NOK |
1. 12. 2023 | 257,41 mld. NOK |
Vládne výdavky História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 12. 2023 | 257,409 mld. NOK |
1. 9. 2023 | 254,936 mld. NOK |
1. 6. 2023 | 252,301 mld. NOK |
1. 3. 2023 | 249,776 mld. NOK |
1. 12. 2022 | 248,121 mld. NOK |
1. 9. 2022 | 245,572 mld. NOK |
1. 6. 2022 | 244,339 mld. NOK |
1. 3. 2022 | 243,244 mld. NOK |
1. 12. 2021 | 244,894 mld. NOK |
1. 9. 2021 | 246,001 mld. NOK |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Vládne výdavky
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇳🇴 Hodnota štátneho rozpočtu | 53,762 mld. NOK | 179,64 mld. NOK | kvartál |
🇳🇴 Index korupcie | 84 Points | 84 Points | Ročne |
🇳🇴 Korupčný rebríček | 4 | 4 | Ročne |
🇳🇴 Štátne príjmy | 566,575 mld. NOK | 637,274 mld. NOK | kvartál |
🇳🇴 Štátne výdavky | 512,813 mld. NOK | 457,634 mld. NOK | kvartál |
🇳🇴 Štátny dlh | 708,529 mld. NOK | 796,757 mld. NOK | kvartál |
🇳🇴 Štátny dlh k HDP | 44,3 % of GDP | 36,5 % of GDP | Ročne |
🇳🇴 štátny rozpočet | 16,3 % of GDP | 25,6 % of GDP | Ročne |
🇳🇴 Vojenské výdavky | 8,669 mld. USD | 8,698 mld. USD | Ročne |
🇳🇴 Výdavky štátu k HDP | 46,4 % of GDP | 38,3 % of GDP | Ročne |
🇳🇴 Žiadosti o azyl | 330 persons | 320 persons | Mesačne |
Vládačné výdavky sa týkajú verejných výdavkov na tovary a služby a predstavujú významnú zložku HDP. Politiky vládnych výdavkov, ako napríklad stanovovanie rozpočtových cieľov, úprava zdaňovania, zvyšovanie verejných výdavkov a verejných prác, sú veľmi účinnými nástrojmi na ovplyvňovanie hospodárskeho rastu.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇾Cyprus
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇸Island
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇹Litva
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇸🇪Švédsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Vládne výdavky
Vládne výdavky sú jedným z kľúčových prvkov makroekonomického prostredia, ktorý má výrazný vplyv na celkový ekonomický rast, stabilitu a rozvoj krajiny. Na našej webovej stránke, eulerpool, sa podrobne zaoberáme analýzou a zobrazením makroekonomických údajov, vrátane vládnych výdavkov, aby sme poskytli komplexný pohľad na aktuálny stav a výhľad ekonomík. Vládne výdavky predstavujú finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na rôzne činnosti a projekty, ako sú verejné služby, infraštruktúra, obrana, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Tieto výdavky môžu mať formu priamej spotreby, investícií, dotácií alebo transferových platieb. Cieľom vládnych výdavkov je podporiť ekonomickú aktivitu, zabezpečiť verejné blaho a stabilitu, a zabezpečiť rovnováhu v ekonomike. Ekonomická teória sa často zaoberá otázkou efektívnosti vládnych výdavkov a ich vplyvu na hospodársky cyklus. Z krátkodobého hľadiska môžu vládne výdavky stimulovať ekonomickú aktivitu zvýšením agregátneho dopytu, čo môže viesť k vyššej zamestnanosti a produkcii. Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska môžu nezdravé a nadmerné výdavky viesť k nárastu verejného dlhu a tlaku na inflačné tlaky, čo môže destabilizovať ekonomiku. Jedným z kľúčových nástrojov na zhodnotenie efektívnosti a udržateľnosti vládnych výdavkov je analýza verejného rozpočtu. Rozpočet predstavuje plán finančných príjmov a výdavkov vlády na určité obdobie, zvyčajne na jeden rok. Pri zostavovaní rozpočtu vlády sa berie do úvahy množstvo ekonomických ukazovateľov a predpokladov, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), inflácia, úrokové sadzby a obchodná bilancia. Na našej platforme eulerpool poskytujeme detailné rozpočtové údaje a analýzy, ktoré umožňujú sledovať a hodnotiť súlad vládnych výdavkov s plánovanými cieľmi a pravidlami. V súčasnosti čelia vlády rôznym globálnym a národným výzvam, ktorý ovplyvňujú rozhodovanie o výdavkoch. Pandémia COVID-19 priniesla bezprecedentnú potrebu zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť a ekonomickú podporu. Okrem zdravotných výdavkov sa mnohé vlády zameriavajú aj na investície do infraštruktúry, aby podporili ekonomické oživenie a dlhodobý rast. Investície do infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, energetická sieť a digitálna infraštruktúra, môžu zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Na druhej strane, demografický tlak spôsobený starnutím populácie zvyšuje náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Vlády musia často balancovať medzi potrebou podporiť ekonomický rast a potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toto balansovanie vyžaduje komplexné a prepracované rozpočtové stratégie a politické opatrenia. Výdavky na vzdelávanie a výskum sú ďalším dôležitým aspektom vládnych výdavkov, ktoré môžu významne prispieť k dlhodobému ekonomickému rastu. Kvalitné vzdelávanie zvyšuje ľudský kapitál a zlepšuje inovácie a produktivitu, pričom investície do výskumu a vývoja podporujú technologický pokrok a nové produkty a služby. Slovensko sa v tomto kontexte snaží zvyšovať investície do vzdelávacích inštitúcií aj výskumných a inovačných centier, aby držalo krok s globálnou konkurenciou a technologickými trendmi. Ako ďalší aspekt vládnych výdavkov je potrebné vziať do úvahy oblasť obrany a bezpečnosti. Vzhľadom na geopolitickú situáciu a rastúce hrozby bezpečnosti, vlády vynakladajú značné prostriedky na obranné systémy a zvyšovanie bezpečnosti. Taktiež spolupráca so spojencami a medzinárodnými organizáciami, ako je NATO, vyžaduje určité záväzky v oblasti výdavkov. Na našej platforme eulerpool poskytujeme nielen prehľad o rozpočtových a výdavkových údajoch, ale aj analýzy dopadu týchto výdavkov na rôzne ekonomické ukazovatele. Našim cieľom je priniesť komplexné a spoľahlivé údaje, ktoré pomôžu užívateľom lepšie porozumieť verejným financiám a ich dôsledkom na ekonomiku. Poskytujeme tiež porovnania medzi rôznymi krajinami, čo umožňuje lepšie porovnať a pochopiť efektívnosť vládnych politik. V závere je možné povedať, že vládne výdavky sú základným a neoddeliteľným prvkom ekonomického systému, ktorý má významný vplyv na širokú škálu ekonomických a sociálnych aspektov. Rozumná a efektívna správa verejných financií je nevyhnutná pre udržateľný ekonomický rast, stabilitu a blaho obyvateľstva. Naša webová stránka eulerpool poskytuje dôležité nástroje a údaje na sledovanie a analýzu vládnych výdavkov, čím prispieva k lepšiemu pochopeniu a hodnoteniu ich dopadov na ekonomiku.