Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Namíbia Štátny dlh
Cena
Aktuálna hodnota Štátny dlh v Namíbia je 148,831 mld. NAD. Štátny dlh v Namíbia vzrástol na 148,831 mld. NAD dňa 1. 9. 2023, po tom, čo bol 148,791 mld. NAD dňa 1. 6. 2023. Od 1. 6. 1991 do 1. 9. 2023 bol priemerný HDP v Namíbia 34,06 mld. NAD. Rekordná hodnota bola dosiahnutá dňa 1. 9. 2023 s 148,83 mld. NAD, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 6. 1991 s 4,55 mld. NAD.
Štátny dlh ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Štátny dlh | |
---|---|
1. 6. 1991 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1991 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1991 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1992 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1992 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1992 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1992 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1993 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1993 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1993 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1993 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1994 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1994 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1994 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1994 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1995 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1995 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1995 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1995 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1996 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1996 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1996 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1996 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1997 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1997 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1997 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1997 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1998 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1998 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1998 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1998 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 1999 | 4,55 mld. NAD |
1. 6. 1999 | 4,55 mld. NAD |
1. 9. 1999 | 4,55 mld. NAD |
1. 12. 1999 | 4,55 mld. NAD |
1. 3. 2000 | 5,31 mld. NAD |
1. 6. 2000 | 5,39 mld. NAD |
1. 9. 2000 | 5,72 mld. NAD |
1. 12. 2000 | 5,70 mld. NAD |
1. 3. 2001 | 5,98 mld. NAD |
1. 6. 2001 | 6,25 mld. NAD |
1. 9. 2001 | 7,11 mld. NAD |
1. 12. 2001 | 7,51 mld. NAD |
1. 3. 2002 | 7,80 mld. NAD |
1. 6. 2002 | 8,06 mld. NAD |
1. 9. 2002 | 8,01 mld. NAD |
1. 12. 2002 | 7,92 mld. NAD |
1. 3. 2003 | 8,64 mld. NAD |
1. 6. 2003 | 9,63 mld. NAD |
1. 9. 2003 | 9,97 mld. NAD |
1. 12. 2003 | 10,21 mld. NAD |
1. 3. 2004 | 10,94 mld. NAD |
1. 6. 2004 | 12,01 mld. NAD |
1. 9. 2004 | 12,59 mld. NAD |
1. 12. 2004 | 12,56 mld. NAD |
1. 3. 2005 | 12,50 mld. NAD |
1. 6. 2005 | 12,41 mld. NAD |
1. 9. 2005 | 12,84 mld. NAD |
1. 12. 2005 | 12,64 mld. NAD |
1. 3. 2006 | 13,42 mld. NAD |
1. 6. 2006 | 13,81 mld. NAD |
1. 9. 2006 | 13,58 mld. NAD |
1. 12. 2006 | 13,70 mld. NAD |
1. 3. 2007 | 13,51 mld. NAD |
1. 6. 2007 | 11,79 mld. NAD |
1. 9. 2007 | 11,72 mld. NAD |
1. 12. 2007 | 11,92 mld. NAD |
1. 3. 2008 | 12,44 mld. NAD |
1. 6. 2008 | 12,66 mld. NAD |
1. 9. 2008 | 13,18 mld. NAD |
1. 12. 2008 | 13,50 mld. NAD |
1. 3. 2009 | 13,23 mld. NAD |
1. 6. 2009 | 13,11 mld. NAD |
1. 9. 2009 | 13,50 mld. NAD |
1. 12. 2009 | 11,92 mld. NAD |
1. 3. 2010 | 11,88 mld. NAD |
1. 6. 2010 | 12,29 mld. NAD |
1. 9. 2010 | 12,97 mld. NAD |
1. 12. 2010 | 13,88 mld. NAD |
1. 3. 2011 | 15,77 mld. NAD |
1. 6. 2011 | 18,29 mld. NAD |
1. 9. 2011 | 23,93 mld. NAD |
1. 12. 2011 | 24,73 mld. NAD |
1. 3. 2012 | 25,61 mld. NAD |
1. 6. 2012 | 25,93 mld. NAD |
1. 9. 2012 | 26,32 mld. NAD |
1. 12. 2012 | 27,02 mld. NAD |
1. 3. 2013 | 27,77 mld. NAD |
1. 6. 2013 | 28,71 mld. NAD |
1. 9. 2013 | 29,90 mld. NAD |
1. 12. 2013 | 30,66 mld. NAD |
1. 3. 2014 | 31,35 mld. NAD |
1. 6. 2014 | 31,63 mld. NAD |
1. 9. 2014 | 32,71 mld. NAD |
1. 12. 2014 | 35,96 mld. NAD |
1. 3. 2015 | 38,78 mld. NAD |
1. 6. 2015 | 42,10 mld. NAD |
1. 9. 2015 | 56,49 mld. NAD |
1. 12. 2015 | 59,56 mld. NAD |
1. 3. 2016 | 61,07 mld. NAD |
1. 6. 2016 | 62,69 mld. NAD |
1. 9. 2016 | 64,38 mld. NAD |
1. 12. 2016 | 66,62 mld. NAD |
1. 3. 2017 | 70,47 mld. NAD |
1. 6. 2017 | 72,59 mld. NAD |
1. 9. 2017 | 72,76 mld. NAD |
1. 12. 2017 | 74,04 mld. NAD |
1. 3. 2018 | 78,33 mld. NAD |
1. 6. 2018 | 80,59 mld. NAD |
1. 9. 2018 | 86,65 mld. NAD |
1. 12. 2018 | 87,53 mld. NAD |
1. 3. 2019 | 87,88 mld. NAD |
1. 6. 2019 | 91,41 mld. NAD |
1. 9. 2019 | 93,15 mld. NAD |
1. 12. 2019 | 100,40 mld. NAD |
1. 3. 2020 | 101,16 mld. NAD |
1. 6. 2020 | 106,58 mld. NAD |
1. 9. 2020 | 106,84 mld. NAD |
1. 12. 2020 | 110,33 mld. NAD |
1. 3. 2021 | 118,88 mld. NAD |
1. 6. 2021 | 126,02 mld. NAD |
1. 9. 2021 | 124,33 mld. NAD |
1. 12. 2021 | 125,65 mld. NAD |
1. 3. 2022 | 130,23 mld. NAD |
1. 6. 2022 | 135,70 mld. NAD |
1. 9. 2022 | 137,46 mld. NAD |
1. 12. 2022 | 142,48 mld. NAD |
1. 3. 2023 | 145,57 mld. NAD |
1. 6. 2023 | 148,79 mld. NAD |
1. 9. 2023 | 148,83 mld. NAD |
Štátny dlh História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 9. 2023 | 148,831 mld. NAD |
1. 6. 2023 | 148,791 mld. NAD |
1. 3. 2023 | 145,566 mld. NAD |
1. 12. 2022 | 142,48 mld. NAD |
1. 9. 2022 | 137,457 mld. NAD |
1. 6. 2022 | 135,695 mld. NAD |
1. 3. 2022 | 130,227 mld. NAD |
1. 12. 2021 | 125,654 mld. NAD |
1. 9. 2021 | 124,332 mld. NAD |
1. 6. 2021 | 126,021 mld. NAD |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Štátny dlh
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇳🇦 Index korupcie | 49 Points | 49 Points | Ročne |
🇳🇦 Korupčný rebríček | 59 | 59 | Ročne |
🇳🇦 Štátne výdavky | 49,614 mld. NAD | 47,299 mld. NAD | Ročne |
🇳🇦 Štátny dlh k HDP | 65,3 % of GDP | 66,8 % of GDP | Ročne |
🇳🇦 štátny rozpočet | -3,2 % of GDP | -5,2 % of GDP | Ročne |
🇳🇦 Vojenské výdavky | 338,2 mil. USD | 367,6 mil. USD | Ročne |
Makrostránky pre iné krajiny v Afrika
- 🇩🇿Alžírsko
- 🇦🇴Angola
- 🇧🇯Benin
- 🇧🇼Botswana
- 🇧🇫Burkina Faso
- 🇧🇮Burundi
- 🇨🇲Kamerun
- 🇨🇻Kapverdy
- 🇨🇫Stredoafrická republika
- 🇹🇩Čad
- 🇰🇲Komory
- 🇨🇬Kongo
- 🇿🇦Južná Afrika
- 🇩🇯Džibutsko
- 🇪🇬Egypt
- 🇬🇶Rovníková Guinea
- 🇪🇷Eritrea
- 🇪🇹Etiópia
- 🇬🇦Gabon
- 🇬🇲Gambia
- 🇬🇭Ghana
- 🇬🇳Guinea
- 🇬🇼Guinea-Bissau
- 🇨🇮Pobrežie Slonoviny
- 🇰🇪Keňa
- 🇱🇸Lesotho
- 🇱🇷Libéria
- 🇱🇾Líbya
- 🇲🇬Madagaskar
- 🇲🇼Malawi
- 🇲🇱Malé
- 🇲🇷Mauretánia
- 🇲🇺Mauritius
- 🇲🇦Maroko
- 🇲🇿Mosambik
- 🇳🇪Niger
- 🇳🇬Nigéria
- 🇷🇼Ruanda
- 🇸🇹São Tomé a Príncipe
- 🇸🇳Senegal
- 🇸🇨Seychely
- 🇸🇱Sierra Leone
- 🇸🇴Somálsko
- Južný Sudán
- 🇸🇩Sudán
- 🇸🇿Svazijsko
- 🇹🇿Tanzánia
- 🇹🇬Togo
- 🇹🇳Tunisko
- 🇺🇬Uganda
- 🇿🇲Zambia
- 🇿🇼Zimbabwe
Čo je Štátny dlh
V rámci kategórie "Vládny dlh" na našej webovej stránke Eulerpool vám prinášame podrobný a odborný pohľad na dôležitý aspekt makroekonomiky, ktorý ovplyvňuje nielen ekonomické ukazovatele krajiny, ale aj životné podmienky obyvateľstva a stabilitu finančných trhov. Našou ambíciou je poskytovať presné, aktuálne a komplexné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodovanie investorov, ekonómov, politikov a širokej verejnosti. Vládny dlh, často označovaný aj ako štátny dlh, predstavuje celkovú sumu finančných záväzkov, ktoré si vláda vzala na seba vydávaním dlhopisov a iných finančných nástrojov. Tieto záväzky sú zvyčajne určené na krytie rozpočtových deficitov, financovanie verejných projektov alebo stabilizáciu ekonomiky v čase hospodárskej neistoty. Základné princípy, ktoré posudzujú úroveň vládneho dlhu, zahŕňajú vyhodnotenie pomeru dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP), schopnosť vlády splácať svoje záväzky a dopad dlhu na dlhodobý ekonomický rast. Jedným z hlavných ukazovateľov je pomer dlhu k HDP. Tento ukazovateľ poskytuje prehľad o relatívnom zaťažení ekonomiky a pomáha určiť, či je úroveň dlhu udržateľná v kontexte ekonomickej sily krajiny. Vysoký pomer dlhu k HDP môže naznačovať problém s udržateľnosťou dlhu a zvýšené riziko platobnej neschopnosti. Na druhej strane, nízky pomer môže naznačovať dobré hospodárenie s verejnými financiami a stabilné ekonomické prostredie. Významnou témou v diskusii o vládnom dlhu je aj jeho štruktúra. Dlh môže byť v rukách domácich investičných subjektov alebo zahraničných veriteľov. Domáci dlh často predstavuje menšie riziko pre ekonomickú stabilitu, kým vysoká závislosť na zahraničnom dlhu môže viesť k zvýšenej citlivosti na externé šoky a menové výkyvy. Analyzovanie štruktúry vládneho dlhu je preto kľúčový krok pri hodnotení finančnej stability krajiny. Ďalším kľúčovým aspektom je úroveň úrokových sadzieb, za ktoré sa vládny dlh financuje. Nízke úrokové sadzby môžu podporiť ekonomický rast tým, že vláda má lacnejší prístup k financovaniu investícií a verejných projektov. Naopak, vysoké úrokové sadzby môžu zvýšiť náklady na obsluhu dlhu a obmedziť vládne výdavky na iné potrebné oblasti, ako sú vzdelávanie alebo zdravotná starostlivosť. Monitorovanie úrokových sadzieb a ich dopadu na štátny rozpočet je teda neoddeliteľnou súčasťou analýzy vládneho dlhu. Okrem finančných ukazovateľov je dôležité sledovať aj politické faktory, ktoré môžu ovplyvňovať vládny dlh. Stabilná politická situácia a predvídateľné hospodárske politiky môžu posilniť dôveru investorov a znížiť riziko rastu nákladov na financovanie dlhu. Naopak, politická neistota a nestabilné legislatívne prostredie môžu zvýšiť riziko platobnej neschopnosti a oslabiť schopnosť vlády efektívne spravovať svoj dlh. Našu analýzu vládneho dlhu nemusíme však vnímať len v kontexte národných ekonomík. Medzinárodná spolupráca a globálne finančné inštitúcie, ako napríklad Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Svetová banka, zohrávajú významnú úlohu v poskytovaní finančnej pomoci krajinám s vysokým dlhom a v podpore reforem na zabezpečenie udržateľnosti dlhu. Eulerpool vám taktiež ponúka prístup k historickým dátam a analýzam, ktoré umožňujú sledovať, ako sa vývoj vládneho dlhu menil v čase a aké boli kľúčové udalosti, ktoré túto zmenu ovplyvnili. Tieto informácie sú neoceniteľné pre pochopenie trendov a prognóz budúceho vývoja. Na záver je potrebné spomenúť, že vládny dlh nie je inherentne zlý alebo dobrý. Jeho efektívnosť a dopad na ekonomiku závisia od mnohých faktorov vrátane spôsobu, akým sú získané prostriedky použité, politickej a ekonomickej stability krajiny a úrovne riadenia finančných rizík. Naša ambícia na Eulerpool je poskytovať kvalitné a aktuálne informácie, ktoré vám môžu pomôcť pri hodnotení týchto komplexných otázok. Ak hľadáte spoľahlivé a detailné údaje o vládnom dlhu, neváhajte navštíviť našu webovú stránku. Eulerpool je miestom, kde nájdete všetko potrebné na hlboké pochopenie makroekonomických fenoménov a fundamentálnych analýz. S našimi dátami získate potrebnú priamosť a istotu pri analyzovaní vládnych dlhov a ich dopadu na celkovú ekonomiku.