Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Cyprus Príjmy vlády
Cena
Aktuálna hodnota Príjmy vlády v Cyprus je 3,826 mld. EUR. Príjmy vlády v Cyprus vzrástli na 3,826 mld. EUR dňa 1. 12. 2023, potom čo to bolo 3,575 mld. EUR dňa 1. 9. 2023. Od 1. 3. 1995 do 1. 3. 2024 bol priemerný HDP v Cyprus 1,60 mld. EUR. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 12. 2023 s hodnotou 3,83 mld. EUR, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 3. 1995 s hodnotou 465,70 mil. EUR.
Príjmy vlády ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Štátne príjmy | |
---|---|
1. 3. 1995 | 465,70 mil. EUR |
1. 6. 1995 | 545,50 mil. EUR |
1. 9. 1995 | 576,60 mil. EUR |
1. 12. 1995 | 731,60 mil. EUR |
1. 3. 1996 | 477,10 mil. EUR |
1. 6. 1996 | 563,10 mil. EUR |
1. 9. 1996 | 589,70 mil. EUR |
1. 12. 1996 | 759,80 mil. EUR |
1. 3. 1997 | 495,20 mil. EUR |
1. 6. 1997 | 580,00 mil. EUR |
1. 9. 1997 | 609,60 mil. EUR |
1. 12. 1997 | 777,30 mil. EUR |
1. 3. 1998 | 556,70 mil. EUR |
1. 6. 1998 | 635,40 mil. EUR |
1. 9. 1998 | 690,00 mil. EUR |
1. 12. 1998 | 870,60 mil. EUR |
1. 3. 1999 | 593,60 mil. EUR |
1. 6. 1999 | 672,20 mil. EUR |
1. 9. 1999 | 727,40 mil. EUR |
1. 12. 1999 | 934,80 mil. EUR |
1. 3. 2000 | 739,10 mil. EUR |
1. 6. 2000 | 816,00 mil. EUR |
1. 9. 2000 | 870,10 mil. EUR |
1. 12. 2000 | 991,40 mil. EUR |
1. 3. 2001 | 837,60 mil. EUR |
1. 6. 2001 | 853,70 mil. EUR |
1. 9. 2001 | 934,30 mil. EUR |
1. 12. 2001 | 1,17 mld. EUR |
1. 3. 2002 | 867,50 mil. EUR |
1. 6. 2002 | 832,40 mil. EUR |
1. 9. 2002 | 960,80 mil. EUR |
1. 12. 2002 | 1,25 mld. EUR |
1. 3. 2003 | 942,70 mil. EUR |
1. 6. 2003 | 937,50 mil. EUR |
1. 9. 2003 | 954,50 mil. EUR |
1. 12. 2003 | 1,61 mld. EUR |
1. 3. 2004 | 1,04 mld. EUR |
1. 6. 2004 | 1,11 mld. EUR |
1. 9. 2004 | 1,11 mld. EUR |
1. 12. 2004 | 1,57 mld. EUR |
1. 3. 2005 | 1,40 mld. EUR |
1. 6. 2005 | 1,12 mld. EUR |
1. 9. 2005 | 1,35 mld. EUR |
1. 12. 2005 | 1,62 mld. EUR |
1. 3. 2006 | 1,26 mld. EUR |
1. 6. 2006 | 1,34 mld. EUR |
1. 9. 2006 | 1,65 mld. EUR |
1. 12. 2006 | 1,78 mld. EUR |
1. 3. 2007 | 1,57 mld. EUR |
1. 6. 2007 | 1,53 mld. EUR |
1. 9. 2007 | 1,99 mld. EUR |
1. 12. 2007 | 2,05 mld. EUR |
1. 3. 2008 | 1,64 mld. EUR |
1. 6. 2008 | 1,68 mld. EUR |
1. 9. 2008 | 2,20 mld. EUR |
1. 12. 2008 | 1,95 mld. EUR |
1. 3. 2009 | 1,54 mld. EUR |
1. 6. 2009 | 1,60 mld. EUR |
1. 9. 2009 | 1,87 mld. EUR |
1. 12. 2009 | 1,85 mld. EUR |
1. 3. 2010 | 1,74 mld. EUR |
1. 6. 2010 | 1,62 mld. EUR |
1. 9. 2010 | 1,86 mld. EUR |
1. 12. 2010 | 1,98 mld. EUR |
1. 3. 2011 | 1,62 mld. EUR |
1. 6. 2011 | 1,68 mld. EUR |
1. 9. 2011 | 2,00 mld. EUR |
1. 12. 2011 | 1,94 mld. EUR |
1. 3. 2012 | 1,78 mld. EUR |
1. 6. 2012 | 1,52 mld. EUR |
1. 9. 2012 | 1,93 mld. EUR |
1. 12. 2012 | 1,86 mld. EUR |
1. 3. 2013 | 1,39 mld. EUR |
1. 6. 2013 | 1,63 mld. EUR |
1. 9. 2013 | 1,72 mld. EUR |
1. 12. 2013 | 1,99 mld. EUR |
1. 3. 2014 | 1,68 mld. EUR |
1. 6. 2014 | 1,65 mld. EUR |
1. 9. 2014 | 1,89 mld. EUR |
1. 12. 2014 | 1,85 mld. EUR |
1. 3. 2015 | 1,62 mld. EUR |
1. 6. 2015 | 1,66 mld. EUR |
1. 9. 2015 | 1,84 mld. EUR |
1. 12. 2015 | 1,97 mld. EUR |
1. 3. 2016 | 1,67 mld. EUR |
1. 6. 2016 | 1,52 mld. EUR |
1. 9. 2016 | 1,85 mld. EUR |
1. 12. 2016 | 2,09 mld. EUR |
1. 3. 2017 | 1,73 mld. EUR |
1. 6. 2017 | 1,69 mld. EUR |
1. 9. 2017 | 2,10 mld. EUR |
1. 12. 2017 | 2,26 mld. EUR |
1. 3. 2018 | 1,96 mld. EUR |
1. 6. 2018 | 1,95 mld. EUR |
1. 9. 2018 | 2,18 mld. EUR |
1. 12. 2018 | 2,36 mld. EUR |
1. 3. 2019 | 2,02 mld. EUR |
1. 6. 2019 | 2,08 mld. EUR |
1. 9. 2019 | 2,45 mld. EUR |
1. 12. 2019 | 2,58 mld. EUR |
1. 3. 2020 | 2,14 mld. EUR |
1. 6. 2020 | 1,57 mld. EUR |
1. 9. 2020 | 2,27 mld. EUR |
1. 12. 2020 | 2,51 mld. EUR |
1. 3. 2021 | 2,15 mld. EUR |
1. 6. 2021 | 1,97 mld. EUR |
1. 9. 2021 | 2,71 mld. EUR |
1. 12. 2021 | 3,13 mld. EUR |
1. 3. 2022 | 2,48 mld. EUR |
1. 6. 2022 | 2,34 mld. EUR |
1. 9. 2022 | 3,33 mld. EUR |
1. 12. 2022 | 3,39 mld. EUR |
1. 3. 2023 | 2,89 mld. EUR |
1. 6. 2023 | 2,62 mld. EUR |
1. 9. 2023 | 3,57 mld. EUR |
1. 12. 2023 | 3,83 mld. EUR |
Príjmy vlády História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 12. 2023 | 3,826 mld. EUR |
1. 9. 2023 | 3,575 mld. EUR |
1. 6. 2023 | 2,621 mld. EUR |
1. 3. 2023 | 2,893 mld. EUR |
1. 12. 2022 | 3,387 mld. EUR |
1. 9. 2022 | 3,328 mld. EUR |
1. 6. 2022 | 2,34 mld. EUR |
1. 3. 2022 | 2,484 mld. EUR |
1. 12. 2021 | 3,133 mld. EUR |
1. 9. 2021 | 2,71 mld. EUR |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Príjmy vlády
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇨🇾 Hodnota štátneho rozpočtu | 45,1 mil. EUR | 811,4 mil. EUR | kvartál |
🇨🇾 Index korupcie | 53 Points | 52 Points | Ročne |
🇨🇾 Korupčný rebríček | 49 | 51 | Ročne |
🇨🇾 Štátne výdavky | 2,684 mld. EUR | 3,781 mld. EUR | kvartál |
🇨🇾 Štátne výdavky | 1,169 mld. EUR | 1,169 mld. EUR | kvartál |
🇨🇾 Štátny dlh k HDP | 77,3 % of GDP | 85,6 % of GDP | Ročne |
🇨🇾 štátny rozpočet | 3,1 % of GDP | 2,7 % of GDP | Ročne |
🇨🇾 Vojenské výdavky | 566,9 mil. USD | 523,5 mil. USD | Ročne |
🇨🇾 Výdavky štátu k HDP | 40,2 % of GDP | 38,8 % of GDP | Ročne |
🇨🇾 Žiadosti o azyl | 190 persons | 170 persons | Mesačne |
Vládne príjmy sa vzťahujú na všetky príjmy, ktoré vláda získa, vrátane daní, colných poplatkov, príjmov zo štátom vlastnených podnikov, kapitálových príjmov a zahraničnej pomoci. Vládne príjmy sú súčasťou výpočtu rozpočtovej bilancie vlády.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇸Island
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇹Litva
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇳🇴Nórsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇸🇪Švédsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Príjmy vlády
V oblasti makroekonomiky zohrávajú vládne príjmy kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní finančnej stability a udržateľného ekonomického rastu štátov. Na našej webovej stránke eulerpool sa zameriavame na poskytovanie komplexných a aktuálnych údajov o vládnych príjmoch, aby sme podporili dôveryhodné rozhodovacie procesy v oblasti hospodárskej politiky a podnikania. Téma vládnych príjmov zahŕňa širokú škálu zložiek, ktoré spolu vytvárajú celkový finančný obraz štátu. Tento text sa snaží podrobne popísať jednotlivé aspekty vládnych príjmov na Slovensku a ich význam pre ekonomiku. Vládne príjmy predstavujú finančné prostriedky, ktoré vláda získava prostredníctvom daní, poplatkov, vlastníctva podnikov a iných zdrojov. Tieto príjmy sú základom pre financovanie verejných služieb, investícií a splácanie dlhov. V rámci Slovenska tvoria vládne príjmy zásadný finančný nástroj pre udržanie hospodárskej rovnováhy a podporu rôznych sektorov ekonomiky. Vládne príjmy môžeme rozdeliť do niekoľkých kľúčových kategórií, medzi ktoré patria priame dane, nepriame dane, sociálne príspevky a ďalšie príjmy. Priame dane zahŕňajú dane zo zisku, príjmu fyzických osôb a majetkových daní. Daň zo zisku je povinne platená všetkými podnikateľskými subjektmi a predstavuje významný podiel na celkových vládnych príjmoch. Vysoká ekonomická aktivita a efektívna správa daní sú zásadné pre maximalizáciu tohto typu príjmov. Príjmy z daní fyzických osôb hrajú tiež dôležitú úlohu, pretože odrážajú ekonomickú silu jednotlivcov a celkovej pracovnej sily. Ďalej je tu majetková daň, ktorá zahŕňa dane z nehnuteľností, pozemkov a iného majetku. Táto daň je dôležitá pre zabezpečenie rovnováhy medzi rôznymi formami bohatstva a vlastníctva v krajine. Nepriame dane zahŕňajú DPH (daň z pridanej hodnoty) a spotrebné dane. DPH je jednou z najvýznamnejších daňových oblastí, ktoré prispievajú k vládnym príjmom. Táto daň je uvalená na hodnotu pridanú počas výroby a predaja tovarov a služieb. Efektívny systém výberu DPH je nevyhnutný pre zabezpečenie stabilného a pravidelného príjmu. Spotrebné dane sú ďalšou dôležitou zložkou, ktoré sa vzťahujú na špecifické tovary, ako sú alkohol, tabak a pohonné hmoty. Tieto dane okrem toho, že prispievajú k príjmom, môžu byť využité aj na reguláciu spotreby a ochranu verejného zdravia. Sociálne príspevky predstavujú povinné odvody platené zamestnávateľmi a zamestnancami na financovanie sociálneho systému. Tieto príspevky tvoria významnú časť vládnych príjmov a sú dôležité pre zabezpečenie sociálnej ochrany a znižovanie nerovností. Finančné prostriedky z týchto príspevkov sú využívané na financovanie dôchodkových systémov, zdravotnej starostlivosti a ďalších sociálnych služieb. Efektívna správa sociálnych príspevkov je kľúčová pre udržanie dlhodobej udržateľnosti sociálnych systémov. Popri vyššie uvedených kategóriách existujú aj ďalšie zdroje príjmov, ako sú dividendy z podielov v štátnych podnikoch, licenčné poplatky, pokuty a dane z hracích automatov. Tieto príjmy môžu mať výrazný vplyv na celkovú finančnú bilanciu vlády a prispievajú k diverzifikácii príjmových zdrojov. Z analýzy vládnych príjmov je zrejmé, že efektívny daňový systém a efektívna administrácia týchto príjmov sú neoddeliteľnou súčasťou úspešnej hospodárskej politiky. Transparentnosť a spravodlivosť v daňovom systéme sú základom pre udržanie verejnej dôvery a podporu dobrovoľného plnenia daňových povinností. Na druhej strane, efektívne riadenie a investovanie týchto príjmov do verejných projektov a služieb je kritické pre zlepšenie životnej úrovne a podporu ekonomického rastu. Makroekonomická stabilita závisí do značnej miery aj od schopnosti vlády spravovať svoje príjmy a výdaje. Vlády musia byť schopné predvídať hospodárske trendy a prispôsobovať svoje politiky aktuálnemu ekonomickému prostrediu. To zahŕňa aj efektívne plánovanie vládnych rozpočtov a monitorovanie výkonnosti rôznych sektorov ekonomiky. Naša webová stránka eulerpool poskytuje rozsiahle a aktuálne údaje o vládnych príjmoch, ktoré môžu byť využité analytikmi, ekonómami a tvorcami politík na detailné skúmanie a analýzu finančnej situácie štátov. Našim cieľom je poskytnúť nielen údaje, ale aj nástroje na ich efektívne využitie a interpretáciu. Veríme, že kvalitné a spoľahlivé údaje sú základom informovaného rozhodovania a že naše služby prispejú k lepšiemu porozumeniu a riadeniu vládnych finančných prostriedkov. V závere môžeme konštatovať, že vládne príjmy sú fundamentálnym prvkom pre fungovanie a rozvoj každého štátu. Efektívny a spravodlivý systém výberu daní a správy týchto príjmov je nevyhnutný pre udržateľný ekonomický rast a sociálnu stabilitu. Na platforme eulerpool sa zameriavame na poskytovanie presných a aktuálnych makroekonomických údajov, ktoré pomáhajú odborníkom a tvorcom politík robiť informované rozhodnutia a prispieť k lepšej budúcnosti.