Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Brazília Výdavky na obranu
Cena
Aktuálna hodnota Výdavky na obranu v Brazília je 20,542 mld. USD. Výdavky na obranu v Brazília narástli na 20,542 mld. USD k 1. 1. 2022, po tom čo boli 19,187 mld. USD k 1. 1. 2021. Od 1. 1. 1953 do 1. 1. 2023 bol priemerný HDP v Brazília 10,35 mld. USD. Historické maximum bolo dosiahnuté 1. 1. 2011 s 36,94 mld. USD, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná 1. 1. 1961 s 342,30 mil. USD.
Výdavky na obranu ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Vojenské výdavky | |
---|---|
1. 1. 1953 | 343,90 mil. USD |
1. 1. 1957 | 605,40 mil. USD |
1. 1. 1958 | 411,20 mil. USD |
1. 1. 1959 | 383,00 mil. USD |
1. 1. 1960 | 382,70 mil. USD |
1. 1. 1961 | 342,30 mil. USD |
1. 1. 1962 | 387,40 mil. USD |
1. 1. 1963 | 442,00 mil. USD |
1. 1. 1964 | 354,20 mil. USD |
1. 1. 1965 | 632,90 mil. USD |
1. 1. 1966 | 718,20 mil. USD |
1. 1. 1967 | 746,10 mil. USD |
1. 1. 1968 | 755,30 mil. USD |
1. 1. 1969 | 816,60 mil. USD |
1. 1. 1970 | 1,03 mld. USD |
1. 1. 1971 | 1,08 mld. USD |
1. 1. 1972 | 1,20 mld. USD |
1. 1. 1973 | 1,51 mld. USD |
1. 1. 1974 | 1,79 mld. USD |
1. 1. 1975 | 2,14 mld. USD |
1. 1. 1976 | 2,58 mld. USD |
1. 1. 1977 | 2,50 mld. USD |
1. 1. 1978 | 2,69 mld. USD |
1. 1. 1979 | 2,83 mld. USD |
1. 1. 1980 | 2,26 mld. USD |
1. 1. 1981 | 2,52 mld. USD |
1. 1. 1982 | 3,03 mld. USD |
1. 1. 1983 | 2,08 mld. USD |
1. 1. 1984 | 2,01 mld. USD |
1. 1. 1985 | 2,69 mld. USD |
1. 1. 1986 | 2,76 mld. USD |
1. 1. 1987 | 4,32 mld. USD |
1. 1. 1988 | 5,87 mld. USD |
1. 1. 1989 | 8,76 mld. USD |
1. 1. 1990 | 9,24 mld. USD |
1. 1. 1991 | 6,69 mld. USD |
1. 1. 1992 | 4,99 mld. USD |
1. 1. 1993 | 7,10 mld. USD |
1. 1. 1994 | 10,59 mld. USD |
1. 1. 1995 | 14,32 mld. USD |
1. 1. 1996 | 14,07 mld. USD |
1. 1. 1997 | 13,93 mld. USD |
1. 1. 1998 | 14,36 mld. USD |
1. 1. 1999 | 9,87 mld. USD |
1. 1. 2000 | 11,34 mld. USD |
1. 1. 2001 | 10,93 mld. USD |
1. 1. 2002 | 9,66 mld. USD |
1. 1. 2003 | 8,39 mld. USD |
1. 1. 2004 | 9,78 mld. USD |
1. 1. 2005 | 13,59 mld. USD |
1. 1. 2006 | 16,40 mld. USD |
1. 1. 2007 | 20,49 mld. USD |
1. 1. 2008 | 24,45 mld. USD |
1. 1. 2009 | 25,65 mld. USD |
1. 1. 2010 | 34,00 mld. USD |
1. 1. 2011 | 36,94 mld. USD |
1. 1. 2012 | 33,99 mld. USD |
1. 1. 2013 | 32,87 mld. USD |
1. 1. 2014 | 32,66 mld. USD |
1. 1. 2015 | 24,62 mld. USD |
1. 1. 2016 | 24,22 mld. USD |
1. 1. 2017 | 29,26 mld. USD |
1. 1. 2018 | 28,18 mld. USD |
1. 1. 2019 | 25,91 mld. USD |
1. 1. 2020 | 19,59 mld. USD |
1. 1. 2021 | 19,19 mld. USD |
1. 1. 2022 | 20,54 mld. USD |
Výdavky na obranu História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 1. 2022 | 20,542 mld. USD |
1. 1. 2021 | 19,187 mld. USD |
1. 1. 2020 | 19,591 mld. USD |
1. 1. 2019 | 25,907 mld. USD |
1. 1. 2018 | 28,177 mld. USD |
1. 1. 2017 | 29,262 mld. USD |
1. 1. 2016 | 24,225 mld. USD |
1. 1. 2015 | 24,618 mld. USD |
1. 1. 2014 | 32,66 mld. USD |
1. 1. 2013 | 32,875 mld. USD |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Výdavky na obranu
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇧🇷 Celkový dlh voči HDP | 78,5 % of GDP | 78,4 % of GDP | Mesačne |
🇧🇷 Hodnota štátneho rozpočtu | -138,256 mld. BRL | -69,638 mld. BRL | Mesačne |
🇧🇷 Index korupcie | 36 Points | 38 Points | Ročne |
🇧🇷 Korupčný rebríček | 104 | 94 | Ročne |
🇧🇷 Štátne príjmy | 228,873 mld. BRL | 190,611 mld. BRL | Mesačne |
🇧🇷 Štátne výdavky | 532,766 mld. BRL | 442,787 mld. BRL | Mesačne |
🇧🇷 Štátny dlh | 8,424 Bio. BRL | 8,347 Bio. BRL | Mesačne |
🇧🇷 Štátny dlh k HDP | 74,42 % of GDP | 71,68 % of GDP | Ročne |
🇧🇷 štátny rozpočet | -8,9 % of GDP | -4,6 % of GDP | Ročne |
Makrostránky pre iné krajiny v Amerika
- 🇦🇷Argentína
- 🇦🇼Aruba
- 🇧🇸Bahamy
- 🇧🇧Barbados
- 🇧🇿Belize
- 🇧🇲Bermuda
- 🇧🇴Bolívie
- 🇨🇦Kanada
- 🇰🇾Kajmanské ostrovy
- 🇨🇱Čile
- 🇨🇴Kolumbia
- 🇨🇷Costa Rica
- 🇨🇺Kuba
- 🇩🇴Dominikánska republika
- 🇪🇨Ekvádor
- 🇸🇻El Salvador
- 🇬🇹Guatemala
- 🇬🇾Guyana
- 🇭🇹Haiti
- 🇭🇳Honduras
- 🇯🇲Jamaika
- 🇲🇽Mexiko
- 🇳🇮Nikaragua
- 🇵🇦Panama
- 🇵🇾Paraguay
- 🇵🇪Peru
- 🇵🇷Portoriko
- 🇸🇷Surinam
- 🇹🇹Trinidad a Tobago
- 🇺🇸Spojené štáty
- 🇺🇾Uruguay
- 🇻🇪Venezuela
- 🇦🇬Antigua a Barbuda
- 🇩🇲Dominika
- 🇬🇩Grenada
Čo je Výdavky na obranu
Kategória "Vojenské výdavky" na našom profesionálnom webe eulerpool, ktorý poskytuje komplexné makroekonomické dáta, je venovaná podrobnému skúmaniu a analýze finančných prostriedkov, ktoré jednotlivé štáty sveta investujú do svojich obranných a vojenských síl. Vojenské výdavky predstavujú významnú časť štátnych rozpočtov a majú zásadný vplyv na bezpečnosť, medzinárodné vzťahy, ako aj na ekonomický rast a stabilitu krajín. V tejto kategórii vám prinášame detailné informácie a štatistiky o vojenských výdavkoch, ich vývoji a trendoch, ktoré umožňujú lepšie pochopiť dynamiku globálnej bezpečnosti a ekonomickú situáciu jednotlivých štátov. Vojenské výdavky sú definované ako celkové finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na všestrannú podporu ozbrojených síl, vrátane výdavkov na personál, výstroj, výzbroj, výcvik, výskum a vývoj, ako aj na rôzne vojenské operácie a misie. Výška týchto výdavkov v jednotlivých krajinách je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patria geopolitické hrozby, úroveň technickej pokročilosti, vojenské záväzky v rámci medzinárodných aliancií, ako aj vnútropolitické a ekonomické podmienky. Zatiaľ čo niektoré krajiny vynakladajú značné prostriedky na modernizáciu a zvyšovanie kapacít svojich ozbrojených síl, iné sa snažia optimalizovať svoje vojenské rozpočty s dôrazom na efektívnosť a udržateľný rozvoj. Analýza vojenských výdavkov poskytuje cenné informácie o prioritách a strategických cieľoch jednotlivých vlád. Napríklad, výdavky na výskum a vývoj vojenskej techniky často naznačujú snahu o technologickú dominanciu a inováciu, zatiaľ čo vysoké personálne výdavky môžu signalizovať zameranie na zvýšenie počtu vojakov a zlepšenie ich kvalifikácie. Ako ukazujú historické dáta, rast vojenských výdavkov môže byť indikátorom zvýšeného napätia v medzinárodných vzťahoch alebo príprav na možný konflikt. Naša platforma eulerpool prináša aktuálne a historické údaje o vojenských výdavkoch z rôznych zdrojov, vrátane národných rozpočtových úradov, medzinárodných organizácií ako NATO a OSN, a prestížnych výskumných inštitúcií ako Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Tieto dáta sú starostlivo spracované a prezentované prostredníctvom grafov, tabuliek a interaktívnych nástrojov, ktoré umožňujú detailné porovnanie medzi krajinami a identifikáciu dlhodobých trendov. Pri pohľade na globálne štatistiky vojenských výdavkov za posledné dekády môžeme pozorovať niekoľko zaujímavých trendov. V krajinách so silným hospodárskym rastom, ako sú Spojené štáty americké, Čína a Rusko, sa vojenské výdavky dlhodobo udržiavajú na vysokej úrovni. Spojené štáty napríklad pravidelne vynakladajú viac ako 700 miliárd dolárov ročne na svoje ozbrojené sily, čo je takmer polovica svetových vojenských výdavkov. Čína a Rusko tiež neustále zvyšujú svoje vojenské rozpočty, čo reflektuje ich ambície ako globálnych hráčov a odhodlanie zaistiť svoju národnú bezpečnosť a geopolitický vplyv. V Európe sú vojenské výdavky charakterizované výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko majú tradične vyššie vojenské rozpočty, zatiaľ čo mnohé stredoeurópske a východoeurópske krajiny zvýšili svoje výdavky v reakcii na bezpečnostné hrozby a v rámci plnenia záväzkov voči NATO. Napriek tomu, že vojenské výdavky v Európe všeobecne vzrástli, mnohé vlády stále hľadajú rovnováhu medzi potrebou investovať do obrany a požiadavkami na finančnú disciplínu a efektivitu verejných výdavkov. V Ázii a Oceánii je vojenská expanzia najviditeľnejšia v krajinách ako Čína, India, Japonsko a Južná Kórea. Čína patrí medzi popredných lídrov v raste vojenských výdavkov, ktoré využíva na posilnenie svojej modernizovanej armády a námorníctva. India sa tiež snaží dobehnúť svojho severného suseda, pričom se rovnako zameriava na modernizáciu obranných schopností a expanziu vojenskej technológie. Japonsko a Južná Kórea, aj keď vo všeobecnosti udržiavajú mierový a stabilný medzinárodný postoj, zároveň nepretržite vylepšujú svoju obrannú infraštruktúru ako odpoveď na regionálne napätia a potenciálne hrozby zo strany Severnej Kórey. V Latinoamerike a Afrike sú vojenské výdavky výrazne nižšie v porovnaní s vyspelejšími regiónmi, aj keď niektoré krajiny, ako Brazília v Južnej Amerike či Nigéria v Afrike, zväčšujú svoje armádne kapacity na riešenie vnútorných aj regionálnych konfliktov. Ekonomické aspekty vojenských výdavkov sú predmetom mnohých výskumov a diskusií. Vysoké vojenské výdavky môžu mať pozitívne aj negatívne účinky na národnú ekonomiku. Na jednej strane môžu podporovať inovačné technológie, vytvárať pracovné miesta a stimulovať priemyselný rast. Na druhej strane, príliš vysoké výdavky na obranu môžu preťažovať štátny rozpočet, znižovať investície do sociálnych služieb a infraštruktúry a mať negatívny dopad na dlhodobú ekonomickú stabilitu. Naša kategória "Vojenské výdavky" je určená pre analytikov, výskumníkov, študentov a všetkých záujemcov o hlbšie pochopenie tejto kľúčovej oblasti makroekonomiky. Na webe eulerpool poskytujeme nielen detailné dáta a analýzy, ale aj správy a články o aktuálnych udalostiach a trendoch vo vojenských výdavkoch na globálnej a národnej úrovni. Naším cieľom je prinášať hodnotné a spoľahlivé informácie, ktoré prispejú k fundovanému rozhodovaniu a strategickému plánovaniu v kontexte globálnej bezpečnosti a ekonomického rozvoja.