Budúcnosť umelej inteligencie dosiahla novú dimenziu. V ázijských technologických centrách sa rysuje jasný trend: Ďalšia vlna vývoja AI opúšťa čisto digitálny priestor a preniká do fyzického sveta. Ázijskí technologickí giganti ako Nvidia, Sony a Fujitsu vedú túto zmenu – a dopady by mohli byť revolučné.

„Ďalšia vlna AI je fyzická AI,“ vyhlásil Jensen Huang, generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia, na konferencii v Taipei. „Začala sa éra robotiky.“ Čísla hovoria samy za seba: Podľa Citigroup Inc. by do roku 2035 mohlo byť na celom svete v prevádzke 1,3 miliardy AI robotov – do roku 2050 až 4 miliardy. A leví podiel týchto inovácií bude pochádzať z Ázie.

Hardvérový náskok Ázie

Hoci sú USA lídrom vo vývoji softvéru pre AI, v oblasti hardvéru je Ázia vpredu. V posledných 20 rokoch pripadalo neuveriteľných 78 % všetkých patentov na roboty na celom svete na Čínu, zatiaľ čo Japonsko a Južná Kórea spolu prispeli 12 %. Pre porovnanie: USA dosiahli len 3 %.

Diese Dominanz ist nicht zufällig. V Číne majú KI a robotika najvyššiu prioritu v štátnej inovačnej politike. Dotácie a cielená podpora posúvajú vývoj vpred.

Japonsko a Južná Kórea naproti tomu sa zameriavajú na špecifické aplikácie: V Japonsku napríklad hrá robotika rozhodujúcu úlohu pri riešení starnúcej populácie. Roboty riadené umelou inteligenciou a automatizované systémy uľahčujú prácu klesajúcej pracovnej sily a zabezpečujú ekonomickú stabilitu.

Od sci-fi sna k realite

Schon heute gibt es beeindruckende Beispiele für physische KI-Anwendungen in Asien. Ein Start-up aus Shenzhen hat einen KI-gesteuerten Roboter entwickelt, der Mahlzeiten zubereitet, während Fujitsu Ltd. in Japan eine KI präsentiert hat, die traditionelle Noh-Theatertechniken lehrt – eine uralte Kunstform, die vom Aussterben bedroht ist.

Aj história poskytuje fascinujúce príklady: Sony už v roku 1999 uviedla na trh prvého robota pre masový trh, psa Aibo. A presne táto zmes technologického know-how a pragmatizmu by mohla aj tentoraz Ázii poskytnúť rozhodujúci náskok.

Robotika: šanca alebo výzva?

Robotika však nezostáva bez kontroverzie. V západných spoločnostiach dominuje obava, že automatizácia by mohla zničiť pracovné miesta. V Ázii je však technológia často vnímaná ako nevyhnutná odpoveď na demografické a štrukturálne výzvy.

Napriek tejto otvorenosti existujú aj kritické hlasy. Štúdie ukazujú, že roboti v opatrovateľstve starších ľudí často neprinášajú očakávané uvoľnenie. Namiesto toho by mohli humánnejšie prístupy, ako je liberálnejšia imigračná politika, ponúknuť efektívnejšie riešenia. Napriek tomu zostáva nadšenie pre praktické a realistické aplikácie umelej inteligencie neochvejné.

Softbanks vízia: inteligencia sa stretáva so svalmi

Masayoshi Son, zakladateľ skupiny Softbank, výstižne zhrnul perspektívu budúcnosti: „Ako ukazuje môj obľúbený kreslený film Astroboy, samotná svalová sila nestačí - je potrebná inteligencia.“ S týmto prístupom podporuje Softbank vývoj inteligentných robotov, ktoré by sa mali osvedčiť v reálnom svete.

Záver? Rozhoduje prax.

Kým západné správy často majú tendenciu preháňať úlohu robotov v Ázii, ukazuje sa diferencovaný obraz: je to kombinácia technologického pokroku, kultúrnej otvorenosti a pragmatických aplikácií, ktorá by mohla Áziu katapultovať na špicu ďalšej revolúcie v oblasti umelej inteligencie. A kým USA naďalej posúvajú softvér dopredu, je jasné jedno: ďalšia generácia robotov s umelou inteligenciou nebude pochádzať zo Silicon Valley – ale z Tokia, Soulu a Shenzenu.