Svet prekročil hranicu oteplenia o 1,5 °C v roku 2024 rýchlejšie, ako sa očakávalo. Úloha Číny pri obmedzení ďalších klimatických škôd bude rozhodujúca. Ako najväčší emitent skleníkových plynov je krajina zároveň lídrom vo vývoji a výrobe zelených technológií. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bude Čína do roku 2030 predstavovať približne 60 percent celosvetovo inštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov energie. Dominuje nielen vo výrobe veterných turbín, solárnych panelov, elektrických vozidiel a lítium-iónových batérií, ale aj v spracovaní dôležitých surovín. Pre západné demokracie nesie čínska zelená nadvláda dve kľúčové riziká. Po prvé, cenová výhoda podporovaná štátnymi dotáciami by mohla vytlačiť západnú konkurenciu z trhu a vytvoriť závislosti. Po druhé, „inteligentná“ technológia integrovaná v mnohých zelených technológiách nesie potenciálne bezpečnostné riziká. Diskusie okolo návštevy britskej ministerky financií Rachel Reeves v Pekingu objasňujú napätie medzi hospodárskymi príležitosťami a geopolitickými obavami.

Čínsky úspech v zelenej technológii je založený na strategických investíciách do kritických minerálov a cielených podporných opatreniach. V roku 2023 sa investície do čistých energií zvýšili o 40 percent na 890 miliárd amerických dolárov. Krajina dosiahla svoj cieľ 1 200 gigawattov inštalovanej solárnej a veternej kapacity o šesť rokov skôr. Elektrické vozidlá po prvýkrát tento rok prekonajú predaj benzínových a dieselových vozidiel – míľnik, ktorý bol dosiahnutý desať rokov pred pôvodným plánom. Čína emituje 30 percent svetových emisií CO₂. Na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov zostáva prístup k lacnej čínskej zelenej technológii nevyhnutný, keďže mnohé priemyselné krajiny by bez týchto zdrojov nesplnili svoje ciele energetickej transformácie. Zároveň je nevyhnutné diverzifikovať vlastné dodávateľské reťazce zelenej technológie v USA a Európe na zníženie závislosti. Namiesto protekcionistických opatrení by krajiny mohli zabezpečiť náskok Číny v zelenej technológii prostredníctvom robustných bezpečnostných kontrol a silnejšej kontroly zariadení s čínskymi komponentmi. Otvorený prístup k čínskym technológiám by umožnil cielene investovať zdroje do vlastných silných stránok, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka (USA) alebo pobrežná veterná energia (Veľká Británia). EÚ zostáva lídrom vo vývoji a patentovaní nových zelených technológií. Spolupráca s Čínou v oblasti zelenej technológie prináša riziká, ale súťaž s časom na zvládnutie klimatickej zmeny netoleruje odklad. Múdry balans medzi spoluprácou a minimalizáciou rizík bude rozhodujúci na zvládnutie planetárnej klimatickej krízy.