Die Bühne in Berlin bebte am Mittwoch, als Bundeskanzler Olaf Scholz den bisher loyalen, wenn auch zurückhaltenden, Finanzminister Christian Lindner kurzerhand vor die Tür setzte.

In Slovak: Pódium v Berlíne sa v stredu otriaslo, keď spolkový kancelár Olaf Scholz bez váhania prepustil doteraz lojálneho, aj keď zdržanlivého, ministra financií Christiana Lindnera.

„Kto vstúpi do vlády, musí konať vážne a zodpovedne,“ začal Scholz svoje vyhlásenie, a potom ostro dodal: „To nie je to, za čo stojí Christian Lindner.“ Prejav kancelára odhalil hlboké sklamanie a mieru nesúladu, ktorá sa v „koalícii pokroku“ hromadila po celé roky. Semená nezhôd boli zasiate už dávno predtým a v túto stredu dozreli do trpkej úrody.

Der schwelende Konflikt: Unvereinbare Visionen

Bere už pri nástupe do vlády SPD, FDP a Zelených boli ciele troch strán na míle vzdialené. Zatiaľ čo Scholz chcel posilniť sociálny štát a zvýšiť minimálnu mzdu, Lindner sa sústredil na znižovanie daní a dodržiavanie dlhové brzdy. Robert Habeck sa zase zameral na ochranu klímy a rozvoj obnoviteľných energií. Rozdiely boli spočiatku maskované veľkorysými pandemickými pomocami, ktoré poskytli všetkým stranám priestor na manévrovanie. Avšak s inváziou Ruska na Ukrajinu sa náhle skončil krehký vládny vzostup a objavili sa prvé trhliny v koalícii.

Die Verwerfungen gipfelten im Frühjahr 2023, als ein Gesetzentwurf zur Heizungsreform, angeführt von den Grünen, an die Presse durchsickerte und prompt zu einem politischen Erdbeben führte. Besonders die FDP griff die Vorschläge der Grünen öffentlich an, sprach von „ideologischen Zwangsmaßnahmen“ und versuchte, die Gesetzesinitiative zu verwässern. Für die Liberalen, deren Umfragewerte auf ein gefährliches Tief von knapp 5 % zu sanken drohten, ging es längst ums politische Überleben.

Translated heading to Slovak:
Nepokoje vyvrcholili na jar 2023, keď do tlače unikol návrh zákona o reforme vykurovania vedený Zelenými, čo okamžite viedlo k politickému zemetraseniu. FDP obzvlášť verejne napadla návrhy Zelených, hovorila o "ideologických donucovacích opatreniach" a snažila sa zmierniť legislatívnu iniciatívu. Pre liberálov, ktorých preferencie padali na nebezpečne nízku úroveň tesne nad 5%, bol boj už dávno o politické prežitie.

Karlsruher Urteil und der Anfang vom Ende

Der eigentliche Wendepunkt kam jedoch im Dezember, als das Bundesverfassungsgericht entschied, dass 60 Milliarden Euro aus einem Pandemie-Fonds nicht für Klimaprojekte umgewidmet werden dürfen. Das Urteil zwang die Regierung, die Schuldenbremse auszusetzen und in allen Ministerien Kürzungen vorzunehmen – ein Schlag ins Gesicht für Lindner, der die Schuldenbremse wie eine politische Grundsatzfrage verteidigte.

---

Skutočný bod obratu však prišiel v decembri, keď Spolkový ústavný súd rozhodol, že 60 miliárd eur z pandemického fondu nemôže byť presunutých na klimatické projekty. Rozhodnutie prinútilo vládu pozastaviť dlhovú brzdu a vykonať škrty vo všetkých ministerstvách – facka pre Lindnera, ktorý dlhovú brzdu obhajoval ako politickú základnú otázku.

Während Scholz versuchte, Ruhe zu bewahren und das Geld neu zu verteilen, wurden Lindners Positionen zunehmend zum Hindernis. Seine Weigerung, auf die Bedürfnisse der anderen Koalitionspartner einzugehen, ließ ihn mehr und mehr als isolierte Figur im Kabinett erscheinen.

Keď sa Scholz snažil zachovať pokoj a prerozdeliť peniaze, Lindnerove postoje sa čoraz viac stávali prekážkou. Jeho odmietanie vyhovieť potrebám ostatných koaličných partnerov ho stále viac zobrazovalo ako izolovanú postavu v kabinete.

Zerreißprobe im Sommer: Der Bruch wird öffentlich

Keď prišlo leto 2023, konflikt sa vyhrotil: Koalícia nakoniec našla neortodoxné riešenie na pokrytie rozpočtového deficitu pre rok 2025 tým, že dotácie premenila na úvery. Len čo bola dohoda uzavretá, Lindner náhle spochybnil zákonnosť tohto riešenia. Scholz, ktorý bol v tom čase na dovolenke, odpovedal prekvapivo ostro – nezvyčajná a pre mnohých neobvyklá urážka, na ktorú kancelár neskôr nezabudol.

Doch aj Lindner sa cítil čoraz viac zradený.

Der endgültige Showdown: Zwei Gipfel, ein Bruch

Okamih rozhodnutia nastal začiatkom novembra, keď Scholz zorganizoval summit pre zástupcov hospodárstva a úmyselne nepozval Lindnera a Habecka. Lindner reagoval promptne tým, že zvolal vlastný protisummit, ktorý sa uskutočnil len niekoľko hodín pred podujatím Scholza. Táto otvorená provokácia bola jasným signálom, že koalícia bola na konci.

Krátko nato koloval dokument vyjadrujúci postoj od Lindnera, ktorý kriticky vystupoval proti hlavným záujmom Scholza a Habecka. Pre mnohých to vyzeralo ako reakcia na Habeckov predtým zverejnený dokument, ktorý požadoval miliardové dotácie pre nemecké podniky – s vedomím, že táto požiadavka nie je v súlade s koaličnou zmluvou. Atmosféra bola otrávená a dôvera medzi koaličnými partnermi už dávno erodovala.

Der letzte Tropfen: Ein Schwimmer lernt das Kämpfen

Tesne pred rozhodujúcim stretnutím v stredu si Scholz, ako uvádzajú jeho blízki dôverníci, spomenul na lekciu zo svojej mládeže ako plavčíka. Niekedy, keď tonúci panicky máva okolo seba, zostane záchrancovi len posledná možnosť – cielene zasiahnuť, aby situáciu zvládol. Rozhodnutie padlo: Lindner musel odísť.

Po ostrej výmene názorov na schôdzi, počas ktorej Lindner kategoricky odmietol opätovné zrušenie dlhovej brzdy, Scholz náhle ukončil debatu: „Potom, milý Christian, nechcem, aby si bol naďalej súčasťou môjho kabinetu – a zajtra ráno požiadam spolkového prezidenta o tvoje odvolanie.“

Zvyšok je história – a pre nemecký politický systém zostáva poznanie, že aj tá najstabilnejšia koalícia sa môže rozpadnúť, ak sú základné vízie príliš rozdielne.