Olaf Scholz vytiahol zástrčku. Krehká koalícia, ktorú kedysi vytvoril z SPD, FDP a zelených, je minulosťou. Prognózy pre jeho stranu? Ponuré. No práve teraz, uprostred tejto politickej búrky, zažíva Scholz nárast popularity vo vnútri vlastnej strany, ktorý sotva dokážu vysvetliť aj dlhoroční členovia SPD.
Minulý týždeň stál Scholz uprostred sály plnej poslancov SPD, ktorí ho oslavovali potleskom postojačky – scéna, ktorú Jens Spahn z CDU jednoducho označil za „surdrealistickú“. Kancelár, ktorého mnohí už odpísali, je zrazu oslavovaný ako hrdina. „Tu je Olaf Scholz, neúspešný kancelár, jeho koalícia sa rozpadla, a jeho SPD to považuje za dôvod na oslavu?“ pýta sa Spahn, krútiac hlavou a s istým posmechom.
Ein symbolischer Schlussstrich unter das Experiment
S koncom koalície vykonal Scholz posledný akt dlho bublajúcej drámy. Napätia s FDP a najmä s ministrom financií Christianom Lindnerom prinútili spojenectvo pokľaknúť. Podľa mnohých v SPD bol rozpad dávno nevyhnutný. Scholzovo rozhodnutie odvolať Lindnera bolo pre niektorých sociálnych demokratov „oslobodzujúcim úderom“, ako to vyjadril Dirk Smaczny, predseda miestneho združenia SPD v Rheinhausen-Mitte.
„Bolo to ako oslobodzujúci úder – už dávno to bolo potrebné,“ povedal Smaczny. „Dlho sme čakali, že Scholz ukáže silu, a teraz to konečne urobil.“ Scholz sám uviedol, že oddelenie od Lindnera bolo nevyhnutné, potom, čo minister financií odmietol pozastaviť „dlhovú brzdu“, aby poskytol viac finančnej podpory Ukrajine – téma, ktorá sa stáva naliehavejšou od znovuzvolenia Donalda Trumpa v USA.
Die SPD zwischen Stolz und Zweifel
Zatiaľ čo mnohí v SPD chvália Scholza za jeho rozhodnutie, zostáva polarizujúcou postavou. Jeho spojenie s kontroverznými reformami trhu práce pod vedením Gerharda Schrödera ho urobilo nepopulárnym medzi robotníckou triedou a jeho prehra v boji o predsedníctvo SPD v roku 2019 vyvolala pochybnosti o jeho schopnosti zjednotiť stranu. No ako kandidát na kancelára v roku 2021 dosiahol politický návrat a priviedol SPD na čelo historicky jedinečnej trojkoalície.
V rámci SPD sa však objavuje túžba po zmene.
Macht und Momentum – Scholz setzt auf seine Position
Olaf Scholz, ktorý už raz vyhral zdanlivo beznádejný boj o moc, nejaví žiadne známky, že by sa chystal ustúpiť. „Scholz má strategickú výhodu v tom, že drží opraty v rukách,“ hovorí anonymný poslanec SPD. „To on urobil tento krok. Vyhlásil nové voľby – to mu dodáva určitú silu.“
Jeho hovorca, Steffen Hebestreit, obhajuje chýbajúci vnútrostranícky výberový proces: „Je prirodzeným kandidátom, pretože je kancelárom. A čas je naliehavý.“ V skutočnosti zostáva do prípadných predčasných volieb iba niekoľko mesiacov, ak by Scholz stratil dôveru v Bundestagu.
Politológ Wolfgang Schroeder z Univerzity v Kasseli vidí SPD v zložitej situácii. Porovnáva ju s Demokratmi v USA, ktorí uvažovali o prechode z Joea Bidena na Kamalu Harris tesne pred voľbami, ale zistili, že tento krok priniesol skôr chaos než novú energiu. „Sociálni demokrati by sa teraz nemali púšťať do veľkých experimentov,“ hovorí Schroeder. Rýchla zmena kandidáta by mohla byť rovnako krátkodobá ako prudký nárast volebných preferencií v USA.
CDU sieht sich im Vorteil
CDU sa naopak pozerá optimisticky na nadchádzajúce nové voľby. Opozičný líder Friedrich Merz cíti svoju šancu, zatiaľ čo CDU-človek Spahn opisuje Scholza ako „tvár neúspechu“ – údajne ideálneho protivníka pre kresťanských demokratov.
