Economics
Európa sa vyzbrojuje, zatiaľ čo americký zbrojársky priemysel musí mať obavy o rozpočet
Európske zbrojárske firmy profitujú z vyšších výdavkov na obranu, zatiaľ čo americké koncerny trpia kvôli úsporným plánom Trumpa a rastúcej konkurencii.

Európske zbrojárske akcie v posledných týždňoch výrazne vzrástli, zatiaľ čo kurzy amerických zbrojárskych koncernov sa ocitli pod tlakom. Dôvodom sú oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o znížení výdavkov na Pentagon a zároveň o požiadavkách na zvýšenie obranných nákladov Európy. Tieto protichodné signály vyvolávajú doteraz nezvyčajnú dynamiku: Rheinmetall a Leonardo zaznamenali dvojciferný rast, zatiaľ čo americké koncerny ako Lockheed Martin alebo Northrop Grumman stratili na hodnote. Zbrojárske firmy z Nemecka, Talianska a iných európskych štátov profitujú z očakávania, že európske vlády investujú viac peňazí do obrany a bezpečnosti – obzvlášť po Trumpovej otvorenej hrozbe o obmedzení ochrany Európy zo strany USA. Takto sa sústredenie na vlastné výdavky na obranu dostáva viac do popredia, čo investori považujú za potenciál ďalších objednávok a rastu obratu. „Politické signály boli jednoznačné,“ uvádza sa v Capital Alpha Partners: „Európske štáty sa nemôžu trvalo spoliehať na podporu USA.“
Na druhej strane sú veľké americké spoločnosti zatiaľ zneistené. Pentagon musí podľa pokynov novej Trumpovej administratívy uskutočniť v nasledujúcom rozpočtovom roku rozpočtové škrty vo výške približne 8 percent – asi 50 miliárd USD – s možnosťou ďalších úspor v nasledujúcich rokoch. Rozhodujúce je, či tieto škrty zasiahnu skôr personálne náklady alebo veľké projekty ako zbraňové systémy a výskum. Analytici predpokladajú, že aspoň časť škrtov zasiahne obstarávacie programy, čo by mohlo znížiť marže a objem objednávok pre spoločnosti ako Raytheon, General Dynamics alebo Northrop Grumman. Spoločnosti ako Palantir alebo Anduril, ktoré sa špecializujú na riešenia založené na umelej inteligencii a softvéru pre vojenské účely, už zaznamenávajú nárast kurzov vďaka úzkym vzťahom s Trumpom a jeho vládnym tímom. Pozorovatelia hovoria o potenciálnom „realokovaní“ v rámci obranného rozpočtu, od klasických obranných systémov smerom k programom poháňaným kybernetikou a umelou inteligenciou.
Aká udržateľná bude táto situácia, zostáva otvorené. Hoci medzi poslancami amerického Kongresu prevláda „široká podpora pre silnú armádu“, nedávno zdôraznila šéfka spoločnosti Raytheon Chris Calio. Faktom však zostáva, že verejné diskusie o úsporách, odložených zadaniach zmlúv alebo možných kráteniach programov sťažujú plánovanie tradičným americkým výrobcom zbraní. Naopak, európske spoločnosti plánujú kvôli predpokladanému nárastu výdavkov intenzívne rozšírenia výroby alebo nové spolupráce - najmä preto, že sa neustále napäté globálne prostredie neupokojuje. Šéfka Northrop Grumman Kathy Warden nedávno znížila očakávania pre prvý štvrťrok 2025 s odkazom na nevyriešené rozpočtové rozhodnutia: „Vzhľadom na zmeny v administratíve môže dôjsť k oneskoreniam pri zadávaní zmlúv.“ Skutočné perspektívy rastu, podľa Warden, budú „viditeľné až v ďalšom priebehu roka.“
Dennoch könnte die US-Rüstungsindustrie durch die geopolitischen Risiken auch wieder gestärkt werden, meint Byron Callan von Capital Alpha Partners. „Die Weltlage ist konstruktiv für Verteidigungsprojekte, aber die rigiden Sparpläne der Trump-Regierung sind ein großer Unsicherheitsfaktor“, so Callan. In Europa dagegen sind die Aussichten nun deutlich freundlicher: Die jüngste Aufstockung der Verteidigungshaushalte und das seit 2022 neu entfachte sicherheitspolitische Bewusstsein versprechen steigende Investitionen in Panzer, Luftrüstung und andere Militärtechnologien.