Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Nový Zéland Zahraničný dlh
Cena
Aktuálna hodnota Zahraničný dlh v Nový Zéland je 343,073 mld. NZD. Zahraničný dlh v Nový Zéland vzrástol na 343,073 mld. NZD dňa 1. 9. 2023, po tom, čo bol 337,628 mld. NZD dňa 1. 6. 2023. Od 1. 3. 1993 do 1. 12. 2023 bola priemerná hodnota HDP v Nový Zéland 203,44 mld. NZD. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 12. 2023 s 352,68 mld. NZD, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 12. 1993 s 67,67 mld. NZD.
Zahraničný dlh ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Zahraničné zadlženie | |
---|---|
1. 3. 1993 | 68,30 mld. NZD |
1. 6. 1993 | 70,69 mld. NZD |
1. 9. 1993 | 67,79 mld. NZD |
1. 12. 1993 | 67,67 mld. NZD |
1. 3. 1994 | 72,55 mld. NZD |
1. 6. 1994 | 68,33 mld. NZD |
1. 9. 1994 | 68,56 mld. NZD |
1. 12. 1994 | 67,85 mld. NZD |
1. 3. 1995 | 69,98 mld. NZD |
1. 6. 1995 | 70,48 mld. NZD |
1. 9. 1995 | 71,85 mld. NZD |
1. 12. 1995 | 74,55 mld. NZD |
1. 3. 1996 | 75,43 mld. NZD |
1. 6. 1996 | 80,38 mld. NZD |
1. 9. 1996 | 81,58 mld. NZD |
1. 12. 1996 | 81,85 mld. NZD |
1. 3. 1997 | 81,30 mld. NZD |
1. 3. 1998 | 99,35 mld. NZD |
1. 3. 1999 | 102,41 mld. NZD |
1. 3. 2000 | 109,06 mld. NZD |
1. 6. 2000 | 116,27 mld. NZD |
1. 9. 2000 | 122,46 mld. NZD |
1. 12. 2000 | 119,14 mld. NZD |
1. 3. 2001 | 125,19 mld. NZD |
1. 6. 2001 | 124,83 mld. NZD |
1. 9. 2001 | 129,10 mld. NZD |
1. 12. 2001 | 128,89 mld. NZD |
1. 3. 2002 | 136,95 mld. NZD |
1. 6. 2002 | 135,86 mld. NZD |
1. 9. 2002 | 140,79 mld. NZD |
1. 12. 2002 | 135,91 mld. NZD |
1. 3. 2003 | 135,35 mld. NZD |
1. 6. 2003 | 134,25 mld. NZD |
1. 9. 2003 | 132,88 mld. NZD |
1. 12. 2003 | 140,33 mld. NZD |
1. 3. 2004 | 147,07 mld. NZD |
1. 6. 2004 | 146,12 mld. NZD |
1. 9. 2004 | 157,07 mld. NZD |
1. 12. 2004 | 158,77 mld. NZD |
1. 3. 2005 | 164,50 mld. NZD |
1. 6. 2005 | 161,22 mld. NZD |
1. 9. 2005 | 163,96 mld. NZD |
1. 12. 2005 | 168,93 mld. NZD |
1. 3. 2006 | 182,90 mld. NZD |
1. 6. 2006 | 181,25 mld. NZD |
1. 9. 2006 | 186,99 mld. NZD |
1. 12. 2006 | 190,59 mld. NZD |
1. 3. 2007 | 197,24 mld. NZD |
1. 6. 2007 | 200,53 mld. NZD |
1. 9. 2007 | 209,91 mld. NZD |
1. 12. 2007 | 213,17 mld. NZD |
1. 3. 2008 | 221,94 mld. NZD |
1. 6. 2008 | 225,74 mld. NZD |
1. 9. 2008 | 233,79 mld. NZD |
1. 12. 2008 | 233,95 mld. NZD |
1. 3. 2009 | 233,17 mld. NZD |
1. 6. 2009 | 226,01 mld. NZD |
1. 9. 2009 | 227,61 mld. NZD |
1. 12. 2009 | 231,55 mld. NZD |
1. 3. 2010 | 232,87 mld. NZD |
1. 6. 2010 | 238,14 mld. NZD |
1. 9. 2010 | 239,40 mld. NZD |
1. 12. 2010 | 237,53 mld. NZD |
1. 3. 2011 | 241,51 mld. NZD |
1. 6. 2011 | 238,69 mld. NZD |
1. 9. 2011 | 249,27 mld. NZD |
1. 12. 2011 | 238,71 mld. NZD |
1. 3. 2012 | 237,16 mld. NZD |
1. 6. 2012 | 240,46 mld. NZD |
1. 9. 2012 | 238,03 mld. NZD |
1. 12. 2012 | 242,17 mld. NZD |
1. 3. 2013 | 241,80 mld. NZD |
1. 6. 2013 | 240,54 mld. NZD |
1. 9. 2013 | 231,94 mld. NZD |
1. 12. 2013 | 234,01 mld. NZD |
1. 3. 2014 | 232,78 mld. NZD |
1. 6. 2014 | 238,05 mld. NZD |
1. 9. 2014 | 246,03 mld. NZD |
1. 12. 2014 | 244,58 mld. NZD |
1. 3. 2015 | 248,86 mld. NZD |
1. 6. 2015 | 257,00 mld. NZD |
1. 9. 2015 | 257,59 mld. NZD |
1. 12. 2015 | 250,51 mld. NZD |
1. 3. 2016 | 258,41 mld. NZD |
1. 6. 2016 | 258,63 mld. NZD |
1. 9. 2016 | 262,56 mld. NZD |
1. 12. 2016 | 265,02 mld. NZD |
1. 3. 2017 | 265,95 mld. NZD |
1. 6. 2017 | 266,59 mld. NZD |
1. 9. 2017 | 271,57 mld. NZD |
1. 12. 2017 | 273,67 mld. NZD |
1. 3. 2018 | 275,81 mld. NZD |
1. 6. 2018 | 283,47 mld. NZD |
1. 9. 2018 | 285,02 mld. NZD |
1. 12. 2018 | 285,61 mld. NZD |
1. 3. 2019 | 284,90 mld. NZD |
1. 6. 2019 | 287,23 mld. NZD |
1. 9. 2019 | 295,83 mld. NZD |
1. 12. 2019 | 288,18 mld. NZD |
1. 3. 2020 | 307,11 mld. NZD |
1. 6. 2020 | 297,92 mld. NZD |
1. 9. 2020 | 290,77 mld. NZD |
1. 12. 2020 | 291,83 mld. NZD |
1. 3. 2021 | 291,47 mld. NZD |
1. 6. 2021 | 295,24 mld. NZD |
1. 9. 2021 | 296,65 mld. NZD |
1. 12. 2021 | 306,83 mld. NZD |
1. 3. 2022 | 302,71 mld. NZD |
1. 6. 2022 | 320,85 mld. NZD |
1. 9. 2022 | 328,47 mld. NZD |
1. 12. 2022 | 323,82 mld. NZD |
1. 3. 2023 | 330,61 mld. NZD |
1. 6. 2023 | 337,63 mld. NZD |
1. 9. 2023 | 343,07 mld. NZD |
Zahraničný dlh História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 9. 2023 | 343,073 mld. NZD |
1. 6. 2023 | 337,628 mld. NZD |
1. 3. 2023 | 330,606 mld. NZD |
1. 12. 2022 | 323,819 mld. NZD |
1. 9. 2022 | 328,471 mld. NZD |
1. 6. 2022 | 320,854 mld. NZD |
1. 3. 2022 | 302,714 mld. NZD |
1. 12. 2021 | 306,825 mld. NZD |
1. 9. 2021 | 296,648 mld. NZD |
1. 6. 2021 | 295,236 mld. NZD |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Zahraničný dlh
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇳🇿 Bežný účet | -4,36 mld. NZD | -7,975 mld. NZD | kvartál |
🇳🇿 Bežný účet k HDP | -6,9 % of GDP | -8,8 % of GDP | Ročne |
🇳🇿 Exporty | 7,16 mld. NZD | 6,31 mld. NZD | Mesačne |
🇳🇿 Globálny index obchodnej ceny mlieka | 0,5 % | 0,4 % | frequency_weekly |
🇳🇿 Importy | 5,47 mld. NZD | 6,94 mld. NZD | Mesačne |
🇳🇿 Index terorizmu | 1,947 Points | 3,776 Points | Ročne |
🇳🇿 Obchodná bilancia | 204 mil. NZD | -3 mil. NZD | Mesačne |
🇳🇿 Obchodné podmienky | 1 365 points | 1 300 points | kvartál |
🇳🇿 Predaj zbraní | 20 mil. SIPRI TIV | 29 mil. SIPRI TIV | Ročne |
🇳🇿 Príchody turistov | 185 300 | 179 700 | Mesačne |
🇳🇿 Príjmy z cestovného ruchu | 3,662 mld. NZD | 2,864 mld. NZD | kvartál |
🇳🇿 Toky kapitálu | 12,632 mld. NZD | 5,757 mld. NZD | kvartál |
🇳🇿 Zahraničné priame investície | 2,783 mld. NZD | 1,769 mld. NZD | kvartál |
V Novom Zélande je zahraničný dlh časťou celkového dlhu, ktorý je splatný veriteľom mimo krajiny.
Makrostránky pre iné krajiny v Austrália
Čo je Zahraničný dlh
Kategória "Externý Dlh" je jednou z kľúčových oblastí makroekonomických údajov, ktoré pokrývame na našom portáli eulerpool. Externý dlh predstavuje celkovú sumu finančných záväzkov, ktoré má krajina voči zahraničným veriteľom. Tento makroekonomický ukazovateľ má významný vplyv na hospodársku stabilitu a finančnú suverenitu štátu. V nasledujúcom texte vám podrobne vysvetlíme, čo externý dlh zahŕňa, aké sú jeho dôsledky pre ekonomiku krajiny a prečo je dôležité monitorovať tento ukazovateľ. Externý dlh zahŕňa všetky formy finančných prostriedkov, ktoré si krajina požičiava od zahraničných subjektov. Môže ísť o pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond (MMF) či Svetová banka, ale aj o bilaterálne pôžičky medzi štátmi alebo úvery získané od súkromných zahraničných bánk. Tieto záväzky môžu byť v rôznych formách, vrátane dlhopisov, pôžičiek, úverových liniek a ďalších finančných nástrojov. Externý dlh a jeho veľkosť môžu mať rozsiahly vplyv na makroekonomickú stabilitu krajiny. Vysoký externý dlh môže viesť k problémom s udržateľnosťou verejných financií, čo môže vyústiť do zníženia suverénneho ratingu krajiny a zvýšiť náklady na ďalšie pôžičky. Zároveň môže viesť k zníženiu investičnej atraktivity krajiny, pretože investori budú opatrní pri vkladaní svojich prostriedkov do ekonomiky s vysokým dlhom. Jedným z kľúčových aspektov externého dlhu je úrokové zaťaženie. Krajiny, ktoré majú vysoký externý dlh, musia pravidelne splácať nielen istinu dlhu, ale aj úroky. Tieto platby môžu predstavovať značné finančné bremeno, ktoré obmedzuje schopnosť krajiny investovať do iných dôležitých oblastí, ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo alebo infraštruktúra. V konečnom dôsledku môže vysoké úrokové zaťaženie viesť až k zadlženosti a platobnej neschopnosti, čo môže mať devastujúce dôsledky pre ekonomiku krajiny a obyvateľstvo. Pri posudzovaní externého dlhu je dôležité sledovať nie len jeho absolútnu veľkosť, ale aj jeho relatívne ukazovatele, ako je pomer dlhu k HDP (hrubému domácemu produktu). Tento pomer poskytuje lepší obraz o schopnosti krajiny splácať svoj dlh. Ak je pomer dlhu k HDP príliš vysoký, môže to signalizovať potenciálne problémy s udržateľnosťou dlhu a naznačiť potrebu prijatia opatrení na zníženie dlhu alebo zvýšenie hospodárskeho rastu, aby sa situácia dostala pod kontrolu. Okrem toho je dôležité analyzovať štruktúru externého dlhu. Zloženie dlhu podľa veriteľov (verejní, súkromní), podľa splatnostných termínov (krátkodobý, dlhodobý) a podľa meny (domáce, cudzie) poskytuje hlbší pohľad na povahu finančných záväzkov krajiny a na riziká spojené s ich splácaním. Napríklad, ak je značná časť dlhu krátkodobá, krajina môže čeliť riziku rolovania dlhu, čo znamená potrebu refinancovania starého dlhu novými pôžičkami, často za horších podmienok. Vplyv externého dlhu na ekonomiku krajiny nie je len negatívny. Dlh môže byť aj nástrojom pre financovanie rozvoja a rastu. Ak je dlh využitý efektívne, môže podporiť projekty, ktoré zvýšia produktivitu a hospodársky rast, čo môže v konečnom dôsledku zvýšiť schopnosť krajiny splácať svoje záväzky. Dôležité je však, aby bola krajina schopná efektívne riadiť svoje zadlženie a zaistiť, že získané finančné prostriedky budú použité na zmysluplné a produktívne projekty. Naše webové stránky eulerpool poskytujú podrobné údaje a analýzy externého dlhu pre rôzne krajiny a ekonomiky. Našim užívateľom ponúkame prístup k aktuálnym údajom o veľkosti dlhu, úrokových nákladoch, splatnostiach a ďalších kľúčových ukazovateľoch externého dlhu. Naša platforma umožňuje sledovať trendy a porovnávať jednotlivé krajiny, čo je neoceniteľným nástrojom pre ekonómov, investorov a politikov pri prijímaní informovaných rozhodnutí. Monitorovanie externého dlhu nám tiež umožňuje identifikovať potenciálne riziká a prijať preventívne opatrenia. Včasná identifikácia problémov môže pomôcť predísť krízam a zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Na eulerpool sa snažíme poskytovať najkomplexnejšie a najspoľahlivejšie údaje, aby sme pomohli našim užívateľom lepšie porozumieť komplexným makroekonomickým otázkam a urobiť informované rozhodnutia. Záverom, kategória externého dlhu je kľúčovým aspektom makroekonomickej analýzy. Rozsah a zloženie externého dlhu majú zásadný vplyv na ekonomickú stabilitu a rast krajiny. Monitorovanie tohto ukazovateľa je nevyhnutné pre pochopenie finančnej situácie krajiny a jej schopnosti plniť svoje záväzky. Naša stránka eulerpool ponúka rozsiahle zdroje a analýzy, ktoré pomáhajú našim užívateľom sledovať a analyzovať tento dôležitý makroekonomický ukazovateľ, čím podporuje lepšie rozhodovanie v oblasti hospodárskej politiky a investícií.