Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť 
Nový Zéland Miera zamestnanosti
Cena
Aktuálna hodnota Miera zamestnanosti v Nový Zéland je 69,2 %. Miera zamestnanosti v Nový Zéland klesla na 69,2 % dňa 1. 9. 2023, po tom, čo bola 69,8 % dňa 1. 6. 2023. Od 1. 3. 1986 do 1. 12. 2023 bol priemerný HDP v Nový Zéland 63,34 %. Najvyššia hodnota bola dosiahnutá dňa 1. 6. 2023 s hodnotou 69,80 %, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 12. 1991 s hodnotou 56,40 %.
Miera zamestnanosti ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
| Miera zamestnanosti | |
|---|---|
| 1. 3. 1986 | 64,20 % |
| 1. 6. 1986 | 64,00 % |
| 1. 9. 1986 | 63,90 % |
| 1. 12. 1986 | 63,40 % |
| 1. 3. 1987 | 63,90 % |
| 1. 6. 1987 | 63,60 % |
| 1. 9. 1987 | 63,60 % |
| 1. 12. 1987 | 63,20 % |
| 1. 3. 1988 | 62,20 % |
| 1. 6. 1988 | 61,50 % |
| 1. 9. 1988 | 60,50 % |
| 1. 12. 1988 | 60,30 % |
| 1. 3. 1989 | 59,50 % |
| 1. 6. 1989 | 58,70 % |
| 1. 9. 1989 | 58,80 % |
| 1. 12. 1989 | 58,80 % |
| 1. 3. 1990 | 58,90 % |
| 1. 6. 1990 | 59,20 % |
| 1. 9. 1990 | 58,70 % |
| 1. 12. 1990 | 58,20 % |
| 1. 3. 1991 | 57,70 % |
| 1. 6. 1991 | 57,30 % |
| 1. 9. 1991 | 56,80 % |
| 1. 12. 1991 | 56,40 % |
| 1. 3. 1992 | 56,70 % |
| 1. 6. 1992 | 56,80 % |
| 1. 9. 1992 | 56,40 % |
| 1. 12. 1992 | 56,50 % |
| 1. 3. 1993 | 56,70 % |
| 1. 6. 1993 | 56,80 % |
| 1. 9. 1993 | 57,20 % |
| 1. 12. 1993 | 57,60 % |
| 1. 3. 1994 | 58,00 % |
| 1. 6. 1994 | 58,40 % |
| 1. 9. 1994 | 59,00 % |
| 1. 12. 1994 | 59,60 % |
| 1. 3. 1995 | 60,00 % |
| 1. 6. 1995 | 60,40 % |
| 1. 9. 1995 | 60,80 % |
| 1. 12. 1995 | 61,00 % |
| 1. 3. 1996 | 61,20 % |
| 1. 6. 1996 | 61,60 % |
| 1. 9. 1996 | 61,80 % |
| 1. 12. 1996 | 61,20 % |
| 1. 3. 1997 | 61,10 % |
| 1. 6. 1997 | 61,20 % |
| 1. 9. 1997 | 61,00 % |
| 1. 12. 1997 | 60,70 % |
| 1. 3. 1998 | 60,40 % |
| 1. 6. 1998 | 60,00 % |
| 1. 9. 1998 | 59,90 % |
| 1. 12. 1998 | 59,60 % |
| 1. 3. 1999 | 60,30 % |
| 1. 6. 1999 | 60,40 % |
| 1. 9. 1999 | 60,50 % |
| 1. 12. 1999 | 61,00 % |
| 1. 3. 2000 | 60,90 % |
| 1. 6. 2000 | 60,80 % |
| 1. 9. 2000 | 61,40 % |
| 1. 12. 2000 | 61,80 % |
| 1. 3. 2001 | 61,80 % |
| 1. 6. 2001 | 62,20 % |
| 1. 9. 2001 | 62,20 % |
| 1. 12. 2001 | 62,60 % |
| 1. 3. 2002 | 63,10 % |
| 1. 6. 2002 | 63,20 % |
| 1. 9. 2002 | 62,80 % |
| 1. 12. 2002 | 62,90 % |
| 1. 3. 2003 | 62,80 % |
| 1. 6. 2003 | 63,00 % |
| 1. 9. 2003 | 63,50 % |
| 1. 12. 2003 | 63,30 % |
| 1. 3. 2004 | 63,60 % |
| 1. 6. 2004 | 63,80 % |
| 1. 9. 2004 | 64,40 % |
| 1. 12. 2004 | 65,10 % |
| 1. 3. 2005 | 64,80 % |
| 1. 6. 2005 | 64,80 % |
| 1. 9. 2005 | 65,50 % |
| 1. 12. 2005 | 65,30 % |
| 1. 3. 2006 | 65,60 % |
| 1. 6. 2006 | 65,90 % |
| 1. 9. 2006 | 65,50 % |
| 1. 12. 2006 | 65,30 % |
| 1. 3. 2007 | 65,80 % |
| 1. 6. 2007 | 66,00 % |
| 1. 9. 2007 | 65,70 % |
| 1. 12. 2007 | 66,10 % |
| 1. 3. 2008 | 65,80 % |
| 1. 6. 2008 | 65,70 % |
| 1. 9. 2008 | 65,60 % |
| 1. 12. 2008 | 65,90 % |
| 1. 3. 2009 | 64,50 % |
| 1. 6. 2009 | 64,30 % |
| 1. 9. 2009 | 63,50 % |
| 1. 12. 2009 | 63,30 % |
| 1. 3. 2010 | 63,40 % |
| 1. 6. 2010 | 63,30 % |
| 1. 9. 2010 | 63,70 % |
| 1. 12. 2010 | 63,30 % |
| 1. 3. 2011 | 63,80 % |
| 1. 6. 2011 | 63,80 % |
| 1. 9. 2011 | 63,90 % |
| 1. 12. 2011 | 63,70 % |
| 1. 3. 2012 | 63,70 % |
| 1. 6. 2012 | 63,60 % |
| 1. 9. 2012 | 63,30 % |
| 1. 12. 2012 | 63,30 % |
| 1. 3. 2013 | 63,30 % |
| 1. 6. 2013 | 63,40 % |
| 1. 9. 2013 | 64,10 % |
| 1. 12. 2013 | 64,40 % |
| 1. 3. 2014 | 64,80 % |
| 1. 6. 2014 | 64,70 % |
| 1. 9. 2014 | 64,90 % |
| 1. 12. 2014 | 65,50 % |
| 1. 3. 2015 | 65,50 % |
| 1. 6. 2015 | 65,30 % |
| 1. 9. 2015 | 64,50 % |
| 1. 12. 2015 | 64,90 % |
| 1. 3. 2016 | 65,30 % |
| 1. 6. 2016 | 66,50 % |
| 1. 9. 2016 | 66,60 % |
| 1. 12. 2016 | 67,00 % |
| 1. 3. 2017 | 67,40 % |
| 1. 6. 2017 | 67,00 % |
| 1. 9. 2017 | 67,80 % |
| 1. 12. 2017 | 68,00 % |
| 1. 3. 2018 | 68,00 % |
| 1. 6. 2018 | 67,90 % |
| 1. 9. 2018 | 68,20 % |
| 1. 12. 2018 | 67,90 % |
| 1. 3. 2019 | 67,60 % |
| 1. 6. 2019 | 67,80 % |
| 1. 9. 2019 | 67,70 % |
| 1. 12. 2019 | 67,50 % |
| 1. 3. 2020 | 67,70 % |
| 1. 6. 2020 | 67,20 % |
| 1. 9. 2020 | 66,40 % |
| 1. 12. 2020 | 66,80 % |
| 1. 3. 2021 | 67,10 % |
| 1. 6. 2021 | 67,80 % |
| 1. 9. 2021 | 68,70 % |
| 1. 12. 2021 | 68,80 % |
| 1. 3. 2022 | 68,60 % |
| 1. 6. 2022 | 68,50 % |
| 1. 9. 2022 | 69,30 % |
| 1. 12. 2022 | 69,40 % |
| 1. 3. 2023 | 69,60 % |
| 1. 6. 2023 | 69,80 % |
| 1. 9. 2023 | 69,20 % |
Miera zamestnanosti História
| Dátum | Hodnota |
|---|---|
| 1. 9. 2023 | 69,2 % |
| 1. 6. 2023 | 69,8 % |
| 1. 3. 2023 | 69,6 % |
| 1. 12. 2022 | 69,4 % |
| 1. 9. 2022 | 69,3 % |
| 1. 6. 2022 | 68,5 % |
| 1. 3. 2022 | 68,6 % |
| 1. 12. 2021 | 68,8 % |
| 1. 9. 2021 | 68,7 % |
| 1. 6. 2021 | 67,8 % |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Miera zamestnanosti
| Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
|---|---|---|---|
🇳🇿 Čiastočný úväzok | 575 000 | 577 000 | kvartál |
🇳🇿 Dôchodkový vek mužov | 65 Years | 65 Years | Ročne |
🇳🇿 Dôchodkový vek žien | 65 Years | 65 Years | Ročne |
🇳🇿 Miera nezamestnanosti | 4,3 % | 4 % | kvartál |
🇳🇿 Miera nezamestnanosti mladých ľudí | 12,4 % | 12,1 % | kvartál |
🇳🇿 Miera zamestnanosti | 71,5 % | 71,9 % | kvartál |
🇳🇿 Minimálne mzdy | 23,15 NZD/Hour | 22,7 NZD/Hour | Ročne |
🇳🇿 Mzdy | 41,03 NZD/Hour | 40,9 NZD/Hour | kvartál |
🇳🇿 Mzdy vo výrobe | 37,76 NZD/Hour | 38,24 NZD/Hour | kvartál |
🇳🇿 Náklady na prácu | 1 373 points | 1 360 points | kvartál |
🇳🇿 Nezamestnané osoby | 122 000 | 119 000 | kvartál |
🇳🇿 Plný úväzok | 2,365 mil. | 2,348 mil. | kvartál |
🇳🇿 Ponuky práce | 172,546 index points | 185,4 index points | kvartál |
🇳🇿 populácia | 5,306 mil. | 5,161 mil. | Ročne |
🇳🇿 Produktivita | 126,288 points | 126,807 points | kvartál |
🇳🇿 Rast miezd | 3,8 % | 3,9 % | kvartál |
🇳🇿 Zamestnanci | 2,939 mil. | 2,927 mil. | kvartál |
🇳🇿 Zmena zamestnanosti | -0,2 % | 0,4 % | kvartál |
Makrostránky pre iné krajiny v Austrália
Čo je Miera zamestnanosti
Employment Rate v slovenskej ekonomike: Dôležitosť, Význam a Súčasné Trendy Employment rate, alebo miera zamestnanosti, je jedným z najdôležitejších makroekonomických ukazovateľov, ktorý poskytuje kľúčový pohľad na stav a vývoj ekonomiky. Na našej webovej stránke eulerpool, ktorá sa špecializuje na zobrazovanie makroekonomických dát, hrá miera zamestnanosti významnú úlohu pri analyzovaní stavu pracovného trhu a hospodárskeho vývoja na Slovensku. Tento článok sa bude podrobne venovať významu, faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti a aktuálnym trendom, ktoré sledujeme v slovenskej ekonomike. Definícia a Význam Mieru Zamestnanosti Miera zamestnanosti je definovaná ako pomer počtu zamestnaných osôb k celkovej pracovnej sile. Tento ukazovateľ reflektuje, aká časť pracovnej sily je aktívne zapojená do pracovného procesu, a je považovaný za základný indikátor ekonomickej aktivity a zdravia trhu práce. Vysoká miera zamestnanosti signalizuje silnú ekonomiku, kde je väčšina ľudí v produktívnom veku zapojená do práce, čo vedie k vyšším príjmom domácností, vyššej spotrebe a celkovému ekonomickému rastu. Naopak, nízka miera zamestnanosti môže naznačovať problémy ako vysoké nezamestnanosti, stagnácia miezd a ekonomické napätia. Faktory Ovplyvňujúce Mieru Zamestnanosti Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu ovplyvniť mieru zamestnanosti v konkrétnej krajine či regióne. Medzi najvýznamnejšie patria: **1. Ekonomický Cyklus:** V období ekonomického rastu zvyčajne dochádza k zvýšeniu dopytu po pracovnej sile, čo vedie k vyššej miere zamestnanosti. Naopak, v čase recesie dochádza k znižovaniu počtu pracovných miest, čo negatívne ovplyvňuje mieru zamestnanosti. **2. Demografické Faktory:** Starnutie populácie môže viesť k zníženiu miery zamestnanosti, pretože rastie podiel dôchodcov v populácii. Na druhej strane, prírastky pracujúcich imigrantov môžu zvýšiť tento ukazovateľ. **3. Vzdelávacia Úroveň:** Vyššia úroveň vzdelania zvyčajne koreluje s vyššou zamestnanosťou, pretože vzdelaní pracujúci majú lepšie šance na získanie a udržanie si pracovného miesta. **4. Vládna Politika:** Rozhodnutia o daňovej a monetárnej politike, ako aj legislatívne opatrenia na podporu pracovného trhu (napr. aktívne politiky zamestnanosti, subvencie na podporu zamestnanosti) môžu významne ovplyvniť mieru zamestnanosti. **5. Technologické Zmeny:** Automatizácia a technologické inovácie môžu viesť k zániku niektorých pracovných miest, ale zároveň môžu vytvoriť nové pracovné príležitosti v iných sektoroch. Aktuálne Trendy na Slovensku Na Slovensku, podobne ako v ostatných krajinách Európskej únie, sa miera zamestnanosti zotavuje po pandémii COVID-19. Pred pandémiou dosahovala miera zamestnanosti historicky vysoké úrovne, avšak pandémia spôsobila nárast nezamestnanosti v dôsledku obmedzení a opatrení zameraných na zvládnutie zdravotníckej krízy. Po čiastočnom uvoľnení obmedzení a zavedení opatrení na podporu ekonomiky registrovanej a kratkodobej zamestnanosti sa situácia na trhu práce začala zlepšovať. Mnohé odvetvia, ako napríklad stavebníctvo, informačné technológie alebo zdravotníctvo, zaznamenali nárasty v počte zamestnaných. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj štrukturálne faktory, vrátane demografických zmien a zmeny v povahe práce. Vzdelávanie ako Kľúčový Faktor V období transformácie ekonomiky smerom k väčšej digitalizácii a automatizácii zostáva vzdelávanie jedným z kľúčových faktorov na podporu miery zamestnanosti. Investície do vzdelania a preškoleovania pracovnej sily môžu pomôcť znížiť nezamestnanosť a prispieť k vytváraniu nových pracovných príležitostí v moderných sektoroch. Vládne Iniciatívy a Podpora Zamestnanosti Vláda Slovenskej republiky prijala viacero iniciatív a opatrení na podporu zamestnanosti. Patria sem aktívne politiky zamestnanosti, ako sú kurzy, školenia a rekvalifikácie pre nezamestnaných, ako aj finančné incentívy pre zamestnávateľov na vytváranie nových pracovných miest. Taktiež boli zavedené prísnejšie pracovné normy a regulácie, ktoré majú za cieľ zabezpečiť spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky pre zamestnancov. Záver Miera zamestnanosti je kľúčovým ukazovateľom ekonomického zdravia a stability trhu práce na Slovensku. Na našej webovej stránke eulerpool pravidelne monitorujeme a analyzujeme tento ukazovateľ, čím poskytujeme užitočné informácie pre ekonómov, odborníkov, investorov a verejnosť. Vysoká miera zamestnanosti odráža silnú ekonomiku, zatiaľ čo pokles zamestnanosti môže naznačovať problémy vyžadujúce hospodárske a politické zásahy. Ako ukazuje tento článok, je dôležité brať do úvahy širokú škálu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť mieru zamestnanosti a tým aj celkový hospodársky vývoj krajiny.