Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Švédsko Vládne výdavky
Cena
Aktuálna hodnota Vládne výdavky v Švédsko je 377,006 mld. SEK. Vládne výdavky v Švédsko klesli na 377,006 mld. SEK dňa 1. 9. 2023, po tom, čo boli 377,166 mld. SEK dňa 1. 6. 2023. Od 1. 3. 1981 do 1. 12. 2023 bol priemerný HDP v Švédsko 303,85 mld. SEK. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 12. 2023 s hodnotou 379,03 mld. SEK, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 3. 1981 s hodnotou 233,16 mld. SEK.
Vládne výdavky ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Štátne výdavky | |
---|---|
1. 3. 1981 | 233,16 mld. SEK |
1. 6. 1981 | 233,73 mld. SEK |
1. 9. 1981 | 234,23 mld. SEK |
1. 12. 1981 | 233,85 mld. SEK |
1. 3. 1982 | 235,04 mld. SEK |
1. 6. 1982 | 235,97 mld. SEK |
1. 9. 1982 | 236,87 mld. SEK |
1. 12. 1982 | 237,24 mld. SEK |
1. 3. 1983 | 237,27 mld. SEK |
1. 6. 1983 | 237,64 mld. SEK |
1. 9. 1983 | 237,90 mld. SEK |
1. 12. 1983 | 239,72 mld. SEK |
1. 3. 1984 | 240,61 mld. SEK |
1. 6. 1984 | 241,22 mld. SEK |
1. 9. 1984 | 243,50 mld. SEK |
1. 12. 1984 | 244,70 mld. SEK |
1. 3. 1985 | 244,31 mld. SEK |
1. 6. 1985 | 246,14 mld. SEK |
1. 9. 1985 | 246,52 mld. SEK |
1. 12. 1985 | 247,50 mld. SEK |
1. 3. 1986 | 249,82 mld. SEK |
1. 6. 1986 | 250,87 mld. SEK |
1. 9. 1986 | 251,45 mld. SEK |
1. 12. 1986 | 250,73 mld. SEK |
1. 3. 1987 | 251,78 mld. SEK |
1. 6. 1987 | 252,12 mld. SEK |
1. 9. 1987 | 253,70 mld. SEK |
1. 12. 1987 | 255,71 mld. SEK |
1. 3. 1988 | 254,94 mld. SEK |
1. 6. 1988 | 255,25 mld. SEK |
1. 9. 1988 | 254,60 mld. SEK |
1. 12. 1988 | 256,90 mld. SEK |
1. 3. 1989 | 258,99 mld. SEK |
1. 6. 1989 | 259,53 mld. SEK |
1. 9. 1989 | 260,60 mld. SEK |
1. 12. 1989 | 260,37 mld. SEK |
1. 3. 1990 | 263,47 mld. SEK |
1. 6. 1990 | 266,74 mld. SEK |
1. 9. 1990 | 268,58 mld. SEK |
1. 12. 1990 | 270,63 mld. SEK |
1. 3. 1991 | 272,11 mld. SEK |
1. 6. 1991 | 275,51 mld. SEK |
1. 9. 1991 | 282,64 mld. SEK |
1. 12. 1991 | 286,25 mld. SEK |
1. 3. 1992 | 287,72 mld. SEK |
1. 6. 1992 | 289,50 mld. SEK |
1. 9. 1992 | 288,77 mld. SEK |
1. 12. 1992 | 277,73 mld. SEK |
1. 3. 1993 | 286,60 mld. SEK |
1. 6. 1993 | 285,30 mld. SEK |
1. 9. 1993 | 284,19 mld. SEK |
1. 12. 1993 | 283,39 mld. SEK |
1. 3. 1994 | 281,17 mld. SEK |
1. 6. 1994 | 282,16 mld. SEK |
1. 9. 1994 | 281,19 mld. SEK |
1. 12. 1994 | 280,55 mld. SEK |
1. 3. 1995 | 282,90 mld. SEK |
1. 6. 1995 | 282,49 mld. SEK |
1. 9. 1995 | 283,19 mld. SEK |
1. 12. 1995 | 282,73 mld. SEK |
1. 3. 1996 | 282,90 mld. SEK |
1. 6. 1996 | 282,82 mld. SEK |
1. 9. 1996 | 280,88 mld. SEK |
1. 12. 1996 | 283,82 mld. SEK |
1. 3. 1997 | 281,92 mld. SEK |
1. 6. 1997 | 282,20 mld. SEK |
1. 9. 1997 | 284,22 mld. SEK |
1. 12. 1997 | 282,72 mld. SEK |
1. 3. 1998 | 292,47 mld. SEK |
1. 6. 1998 | 292,73 mld. SEK |
1. 9. 1998 | 295,25 mld. SEK |
1. 12. 1998 | 294,96 mld. SEK |
1. 3. 1999 | 298,41 mld. SEK |
1. 6. 1999 | 298,12 mld. SEK |
1. 9. 1999 | 296,26 mld. SEK |
1. 12. 1999 | 296,77 mld. SEK |
1. 3. 2000 | 295,25 mld. SEK |
1. 6. 2000 | 295,35 mld. SEK |
1. 9. 2000 | 296,35 mld. SEK |
1. 12. 2000 | 295,02 mld. SEK |
1. 3. 2001 | 295,38 mld. SEK |
1. 6. 2001 | 296,06 mld. SEK |
1. 9. 2001 | 296,82 mld. SEK |
1. 12. 2001 | 299,39 mld. SEK |
1. 3. 2002 | 301,42 mld. SEK |
1. 6. 2002 | 302,65 mld. SEK |
1. 9. 2002 | 303,40 mld. SEK |
1. 12. 2002 | 304,71 mld. SEK |
1. 3. 2003 | 305,16 mld. SEK |
1. 6. 2003 | 305,31 mld. SEK |
1. 9. 2003 | 306,11 mld. SEK |
1. 12. 2003 | 305,20 mld. SEK |
1. 3. 2004 | 303,28 mld. SEK |
1. 6. 2004 | 303,14 mld. SEK |
1. 9. 2004 | 301,88 mld. SEK |
1. 12. 2004 | 301,38 mld. SEK |
1. 3. 2005 | 302,67 mld. SEK |
1. 6. 2005 | 302,47 mld. SEK |
1. 9. 2005 | 302,20 mld. SEK |
1. 12. 2005 | 303,10 mld. SEK |
1. 3. 2006 | 306,09 mld. SEK |
1. 6. 2006 | 306,67 mld. SEK |
1. 9. 2006 | 309,61 mld. SEK |
1. 12. 2006 | 310,22 mld. SEK |
1. 3. 2007 | 309,21 mld. SEK |
1. 6. 2007 | 311,52 mld. SEK |
1. 9. 2007 | 310,67 mld. SEK |
1. 12. 2007 | 312,90 mld. SEK |
1. 3. 2008 | 312,78 mld. SEK |
1. 6. 2008 | 313,91 mld. SEK |
1. 9. 2008 | 314,94 mld. SEK |
1. 12. 2008 | 314,26 mld. SEK |
1. 3. 2009 | 322,80 mld. SEK |
1. 6. 2009 | 320,06 mld. SEK |
1. 9. 2009 | 321,35 mld. SEK |
1. 12. 2009 | 322,13 mld. SEK |
1. 3. 2010 | 322,82 mld. SEK |
1. 6. 2010 | 324,53 mld. SEK |
1. 9. 2010 | 324,11 mld. SEK |
1. 12. 2010 | 326,25 mld. SEK |
1. 3. 2011 | 326,13 mld. SEK |
1. 6. 2011 | 327,16 mld. SEK |
1. 9. 2011 | 327,95 mld. SEK |
1. 12. 2011 | 328,25 mld. SEK |
1. 3. 2012 | 329,96 mld. SEK |
1. 6. 2012 | 331,81 mld. SEK |
1. 9. 2012 | 334,48 mld. SEK |
1. 12. 2012 | 335,24 mld. SEK |
1. 3. 2013 | 337,44 mld. SEK |
1. 6. 2013 | 337,71 mld. SEK |
1. 9. 2013 | 337,93 mld. SEK |
1. 12. 2013 | 339,48 mld. SEK |
1. 3. 2014 | 339,86 mld. SEK |
1. 6. 2014 | 342,51 mld. SEK |
1. 9. 2014 | 344,14 mld. SEK |
1. 12. 2014 | 345,58 mld. SEK |
1. 3. 2015 | 347,16 mld. SEK |
1. 6. 2015 | 346,77 mld. SEK |
1. 9. 2015 | 350,78 mld. SEK |
1. 12. 2015 | 353,97 mld. SEK |
1. 3. 2016 | 357,73 mld. SEK |
1. 6. 2016 | 361,76 mld. SEK |
1. 9. 2016 | 360,65 mld. SEK |
1. 12. 2016 | 361,73 mld. SEK |
1. 3. 2017 | 361,26 mld. SEK |
1. 6. 2017 | 361,51 mld. SEK |
1. 9. 2017 | 363,84 mld. SEK |
1. 12. 2017 | 363,97 mld. SEK |
1. 3. 2018 | 364,07 mld. SEK |
1. 6. 2018 | 367,30 mld. SEK |
1. 9. 2018 | 366,56 mld. SEK |
1. 12. 2018 | 367,80 mld. SEK |
1. 3. 2019 | 370,01 mld. SEK |
1. 6. 2019 | 366,39 mld. SEK |
1. 9. 2019 | 366,56 mld. SEK |
1. 12. 2019 | 366,90 mld. SEK |
1. 3. 2020 | 363,36 mld. SEK |
1. 6. 2020 | 354,14 mld. SEK |
1. 9. 2020 | 360,18 mld. SEK |
1. 12. 2020 | 362,59 mld. SEK |
1. 3. 2021 | 369,39 mld. SEK |
1. 6. 2021 | 371,22 mld. SEK |
1. 9. 2021 | 370,46 mld. SEK |
1. 12. 2021 | 370,91 mld. SEK |
1. 3. 2022 | 368,39 mld. SEK |
1. 6. 2022 | 368,95 mld. SEK |
1. 9. 2022 | 372,03 mld. SEK |
1. 12. 2022 | 372,85 mld. SEK |
1. 3. 2023 | 375,71 mld. SEK |
1. 6. 2023 | 377,17 mld. SEK |
1. 9. 2023 | 377,01 mld. SEK |
Vládne výdavky História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 9. 2023 | 377,006 mld. SEK |
1. 6. 2023 | 377,166 mld. SEK |
1. 3. 2023 | 375,709 mld. SEK |
1. 12. 2022 | 372,848 mld. SEK |
1. 9. 2022 | 372,03 mld. SEK |
1. 6. 2022 | 368,948 mld. SEK |
1. 3. 2022 | 368,394 mld. SEK |
1. 12. 2021 | 370,914 mld. SEK |
1. 9. 2021 | 370,456 mld. SEK |
1. 6. 2021 | 371,216 mld. SEK |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Vládne výdavky
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇸🇪 Hodnota štátneho rozpočtu | 31,586 mld. SEK | -30,594 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Index korupcie | 82 Points | 83 Points | Ročne |
🇸🇪 Korupčný rebríček | 6 | 5 | Ročne |
🇸🇪 Štátne príjmy | 143,179 mld. SEK | 72,835 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátne výdavky | 110,087 mld. SEK | 111,593 mld. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátny dlh | 1,058 Bio. SEK | 1,012 Bio. SEK | Mesačne |
🇸🇪 Štátny dlh k HDP | 31,2 % of GDP | 33,2 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 štátny rozpočet | -0,6 % of GDP | 1,2 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 Vojenské výdavky | 8,755 mld. USD | 7,723 mld. USD | Ročne |
🇸🇪 Výdavky štátu k HDP | 48 % of GDP | 47,6 % of GDP | Ročne |
🇸🇪 Žiadosti o azyl | 590 persons | 515 persons | Mesačne |
Vláda výdavky sa vzťahujú na verejné výdaje na tovary a služby a sú hlavnou súčasťou HDP. Politiky vládnych výdavkov, ako napríklad stanovenie rozpočtových cieľov, úprava zdaňovania, zvyšovanie verejných výdavkov a verejných prác sú veľmi efektívnymi nástrojmi na ovplyvňovanie hospodárskeho rastu.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇾Cyprus
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇸Island
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇹Litva
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇳🇴Nórsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Vládne výdavky
Vládne výdavky sú jedným z kľúčových prvkov makroekonomického prostredia, ktorý má výrazný vplyv na celkový ekonomický rast, stabilitu a rozvoj krajiny. Na našej webovej stránke, eulerpool, sa podrobne zaoberáme analýzou a zobrazením makroekonomických údajov, vrátane vládnych výdavkov, aby sme poskytli komplexný pohľad na aktuálny stav a výhľad ekonomík. Vládne výdavky predstavujú finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na rôzne činnosti a projekty, ako sú verejné služby, infraštruktúra, obrana, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Tieto výdavky môžu mať formu priamej spotreby, investícií, dotácií alebo transferových platieb. Cieľom vládnych výdavkov je podporiť ekonomickú aktivitu, zabezpečiť verejné blaho a stabilitu, a zabezpečiť rovnováhu v ekonomike. Ekonomická teória sa často zaoberá otázkou efektívnosti vládnych výdavkov a ich vplyvu na hospodársky cyklus. Z krátkodobého hľadiska môžu vládne výdavky stimulovať ekonomickú aktivitu zvýšením agregátneho dopytu, čo môže viesť k vyššej zamestnanosti a produkcii. Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska môžu nezdravé a nadmerné výdavky viesť k nárastu verejného dlhu a tlaku na inflačné tlaky, čo môže destabilizovať ekonomiku. Jedným z kľúčových nástrojov na zhodnotenie efektívnosti a udržateľnosti vládnych výdavkov je analýza verejného rozpočtu. Rozpočet predstavuje plán finančných príjmov a výdavkov vlády na určité obdobie, zvyčajne na jeden rok. Pri zostavovaní rozpočtu vlády sa berie do úvahy množstvo ekonomických ukazovateľov a predpokladov, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), inflácia, úrokové sadzby a obchodná bilancia. Na našej platforme eulerpool poskytujeme detailné rozpočtové údaje a analýzy, ktoré umožňujú sledovať a hodnotiť súlad vládnych výdavkov s plánovanými cieľmi a pravidlami. V súčasnosti čelia vlády rôznym globálnym a národným výzvam, ktorý ovplyvňujú rozhodovanie o výdavkoch. Pandémia COVID-19 priniesla bezprecedentnú potrebu zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť a ekonomickú podporu. Okrem zdravotných výdavkov sa mnohé vlády zameriavajú aj na investície do infraštruktúry, aby podporili ekonomické oživenie a dlhodobý rast. Investície do infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, energetická sieť a digitálna infraštruktúra, môžu zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Na druhej strane, demografický tlak spôsobený starnutím populácie zvyšuje náklady na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Vlády musia často balancovať medzi potrebou podporiť ekonomický rast a potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toto balansovanie vyžaduje komplexné a prepracované rozpočtové stratégie a politické opatrenia. Výdavky na vzdelávanie a výskum sú ďalším dôležitým aspektom vládnych výdavkov, ktoré môžu významne prispieť k dlhodobému ekonomickému rastu. Kvalitné vzdelávanie zvyšuje ľudský kapitál a zlepšuje inovácie a produktivitu, pričom investície do výskumu a vývoja podporujú technologický pokrok a nové produkty a služby. Slovensko sa v tomto kontexte snaží zvyšovať investície do vzdelávacích inštitúcií aj výskumných a inovačných centier, aby držalo krok s globálnou konkurenciou a technologickými trendmi. Ako ďalší aspekt vládnych výdavkov je potrebné vziať do úvahy oblasť obrany a bezpečnosti. Vzhľadom na geopolitickú situáciu a rastúce hrozby bezpečnosti, vlády vynakladajú značné prostriedky na obranné systémy a zvyšovanie bezpečnosti. Taktiež spolupráca so spojencami a medzinárodnými organizáciami, ako je NATO, vyžaduje určité záväzky v oblasti výdavkov. Na našej platforme eulerpool poskytujeme nielen prehľad o rozpočtových a výdavkových údajoch, ale aj analýzy dopadu týchto výdavkov na rôzne ekonomické ukazovatele. Našim cieľom je priniesť komplexné a spoľahlivé údaje, ktoré pomôžu užívateľom lepšie porozumieť verejným financiám a ich dôsledkom na ekonomiku. Poskytujeme tiež porovnania medzi rôznymi krajinami, čo umožňuje lepšie porovnať a pochopiť efektívnosť vládnych politik. V závere je možné povedať, že vládne výdavky sú základným a neoddeliteľným prvkom ekonomického systému, ktorý má významný vplyv na širokú škálu ekonomických a sociálnych aspektov. Rozumná a efektívna správa verejných financií je nevyhnutná pre udržateľný ekonomický rast, stabilitu a blaho obyvateľstva. Naša webová stránka eulerpool poskytuje dôležité nástroje a údaje na sledovanie a analýzu vládnych výdavkov, čím prispieva k lepšiemu pochopeniu a hodnoteniu ich dopadov na ekonomiku.