Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Spojené štáty Priemerné hodinové zárobky
Cena
Aktuálna hodnota Priemerné hodinové zárobky v Spojené štáty je 0,2 %. Priemerné hodinové zárobky v Spojené štáty klesli na 0,2 % dňa 1. 4. 2024, po tom, čo boli 0,3 % dňa 1. 3. 2024. Od 1. 4. 2006 do 1. 5. 2024, priemerný HDP v Spojené štáty bol 0,25 %. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 4. 2020 s 4,30 %, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 6. 2020 s -1,10 %.
Priemerné hodinové zárobky ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Priemerná hodinová mzda | |
---|---|
1. 4. 2006 | 0,50 % |
1. 6. 2006 | 0,50 % |
1. 7. 2006 | 0,30 % |
1. 8. 2006 | 0,10 % |
1. 9. 2006 | 0,40 % |
1. 10. 2006 | 0,10 % |
1. 11. 2006 | 0,30 % |
1. 12. 2006 | 0,40 % |
1. 1. 2007 | 0,10 % |
1. 2. 2007 | 0,40 % |
1. 3. 2007 | 0,20 % |
1. 4. 2007 | 0,20 % |
1. 5. 2007 | 0,30 % |
1. 6. 2007 | 0,50 % |
1. 8. 2007 | 0,20 % |
1. 9. 2007 | 0,20 % |
1. 10. 2007 | 0,10 % |
1. 11. 2007 | 0,30 % |
1. 12. 2007 | 0,20 % |
1. 1. 2008 | 0,10 % |
1. 2. 2008 | 0,30 % |
1. 3. 2008 | 0,50 % |
1. 4. 2008 | 0,10 % |
1. 5. 2008 | 0,40 % |
1. 6. 2008 | 0,20 % |
1. 7. 2008 | 0,40 % |
1. 8. 2008 | 0,50 % |
1. 9. 2008 | 0,10 % |
1. 10. 2008 | 0,20 % |
1. 11. 2008 | 0,50 % |
1. 12. 2008 | 0,30 % |
1. 1. 2009 | 0,10 % |
1. 2. 2009 | 0,10 % |
1. 3. 2009 | 0,30 % |
1. 4. 2009 | 0,10 % |
1. 5. 2009 | 0,10 % |
1. 6. 2009 | 0,10 % |
1. 7. 2009 | 0,20 % |
1. 8. 2009 | 0,20 % |
1. 9. 2009 | 0,20 % |
1. 10. 2009 | 0,10 % |
1. 11. 2009 | 0,20 % |
1. 1. 2010 | 0,20 % |
1. 2. 2010 | 0,20 % |
1. 4. 2010 | 0,10 % |
1. 5. 2010 | 0,20 % |
1. 7. 2010 | 0,30 % |
1. 8. 2010 | 0,10 % |
1. 9. 2010 | 0,20 % |
1. 10. 2010 | 0,30 % |
1. 12. 2010 | 0,10 % |
1. 1. 2011 | 0,40 % |
1. 4. 2011 | 0,20 % |
1. 5. 2011 | 0,30 % |
1. 6. 2011 | 0,10 % |
1. 7. 2011 | 0,40 % |
1. 9. 2011 | 0,20 % |
1. 10. 2011 | 0,30 % |
1. 12. 2011 | 0,10 % |
1. 1. 2012 | 0,10 % |
1. 2. 2012 | 0,10 % |
1. 3. 2012 | 0,30 % |
1. 4. 2012 | 0,10 % |
1. 6. 2012 | 0,30 % |
1. 7. 2012 | 0,20 % |
1. 9. 2012 | 0,40 % |
1. 11. 2012 | 0,30 % |
1. 12. 2012 | 0,40 % |
1. 1. 2013 | 0,10 % |
1. 2. 2013 | 0,10 % |
1. 3. 2013 | 0,10 % |
1. 4. 2013 | 0,30 % |
1. 5. 2013 | 0,10 % |
1. 6. 2013 | 0,30 % |
1. 7. 2013 | 0,10 % |
1. 8. 2013 | 0,20 % |
1. 9. 2013 | 0,20 % |
1. 10. 2013 | 0,10 % |
1. 11. 2013 | 0,30 % |
1. 12. 2013 | 0,10 % |
1. 1. 2014 | 0,20 % |
1. 2. 2014 | 0,40 % |
1. 4. 2014 | 0,10 % |
1. 5. 2014 | 0,20 % |
1. 6. 2014 | 0,20 % |
1. 7. 2014 | 0,10 % |
1. 8. 2014 | 0,20 % |
1. 10. 2014 | 0,10 % |
1. 11. 2014 | 0,30 % |
1. 1. 2015 | 0,50 % |
1. 2. 2015 | 0,20 % |
1. 3. 2015 | 0,30 % |
1. 4. 2015 | 0,10 % |
1. 5. 2015 | 0,30 % |
1. 7. 2015 | 0,10 % |
1. 8. 2015 | 0,40 % |
1. 9. 2015 | 0,10 % |
1. 10. 2015 | 0,30 % |
1. 11. 2015 | 0,20 % |
1. 1. 2016 | 0,60 % |
1. 3. 2016 | 0,30 % |
1. 4. 2016 | 0,30 % |
1. 5. 2016 | 0,20 % |
1. 6. 2016 | 0,20 % |
1. 7. 2016 | 0,30 % |
1. 8. 2016 | 0,10 % |
1. 9. 2016 | 0,20 % |
1. 10. 2016 | 0,50 % |
1. 12. 2016 | 0,10 % |
1. 1. 2017 | 0,30 % |
1. 2. 2017 | 0,30 % |
1. 3. 2017 | 0,20 % |
1. 4. 2017 | 0,20 % |
1. 5. 2017 | 0,20 % |
1. 6. 2017 | 0,20 % |
1. 7. 2017 | 0,40 % |
1. 8. 2017 | 0,10 % |
1. 9. 2017 | 0,40 % |
1. 11. 2017 | 0,20 % |
1. 12. 2017 | 0,30 % |
1. 1. 2018 | 0,50 % |
1. 2. 2018 | 0,10 % |
1. 3. 2018 | 0,40 % |
1. 4. 2018 | 0,20 % |
1. 5. 2018 | 0,30 % |
1. 6. 2018 | 0,20 % |
1. 7. 2018 | 0,20 % |
1. 8. 2018 | 0,40 % |
1. 9. 2018 | 0,40 % |
1. 10. 2018 | 0,20 % |
1. 11. 2018 | 0,30 % |
1. 12. 2018 | 0,40 % |
1. 1. 2019 | 0,10 % |
1. 2. 2019 | 0,40 % |
1. 3. 2019 | 0,30 % |
1. 5. 2019 | 0,30 % |
1. 6. 2019 | 0,30 % |
1. 7. 2019 | 0,30 % |
1. 8. 2019 | 0,40 % |
1. 9. 2019 | 0,10 % |
1. 10. 2019 | 0,20 % |
1. 11. 2019 | 0,40 % |
1. 12. 2019 | 0,10 % |
1. 1. 2020 | 0,20 % |
1. 2. 2020 | 0,40 % |
1. 3. 2020 | 0,80 % |
1. 4. 2020 | 4,30 % |
1. 8. 2020 | 0,30 % |
1. 9. 2020 | 0,10 % |
1. 10. 2020 | 0,10 % |
1. 11. 2020 | 0,30 % |
1. 12. 2020 | 0,90 % |
1. 1. 2021 | 0,10 % |
1. 2. 2021 | 0,40 % |
1. 4. 2021 | 0,50 % |
1. 5. 2021 | 0,60 % |
1. 6. 2021 | 0,50 % |
1. 7. 2021 | 0,40 % |
1. 8. 2021 | 0,40 % |
1. 9. 2021 | 0,60 % |
1. 10. 2021 | 0,60 % |
1. 11. 2021 | 0,30 % |
1. 12. 2021 | 0,50 % |
1. 1. 2022 | 0,70 % |
1. 2. 2022 | 0,10 % |
1. 3. 2022 | 0,60 % |
1. 4. 2022 | 0,30 % |
1. 5. 2022 | 0,40 % |
1. 6. 2022 | 0,40 % |
1. 7. 2022 | 0,40 % |
1. 8. 2022 | 0,30 % |
1. 9. 2022 | 0,30 % |
1. 10. 2022 | 0,50 % |
1. 11. 2022 | 0,40 % |
1. 12. 2022 | 0,30 % |
1. 1. 2023 | 0,40 % |
1. 2. 2023 | 0,20 % |
1. 3. 2023 | 0,50 % |
1. 4. 2023 | 0,40 % |
1. 5. 2023 | 0,30 % |
1. 6. 2023 | 0,50 % |
1. 7. 2023 | 0,40 % |
1. 8. 2023 | 0,20 % |
1. 9. 2023 | 0,30 % |
1. 10. 2023 | 0,30 % |
1. 11. 2023 | 0,40 % |
1. 12. 2023 | 0,30 % |
1. 1. 2024 | 0,50 % |
1. 2. 2024 | 0,20 % |
1. 3. 2024 | 0,30 % |
1. 4. 2024 | 0,20 % |
Priemerné hodinové zárobky História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 4. 2024 | 0,2 % |
1. 3. 2024 | 0,3 % |
1. 2. 2024 | 0,2 % |
1. 1. 2024 | 0,5 % |
1. 12. 2023 | 0,3 % |
1. 11. 2023 | 0,4 % |
1. 10. 2023 | 0,3 % |
1. 9. 2023 | 0,3 % |
1. 8. 2023 | 0,2 % |
1. 7. 2023 | 0,4 % |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Priemerné hodinové zárobky
V Spojených štátoch predstavuje priemerný hodinový zárobok priemernú sumu, ktorú zamestnanci zarobia za hodinu v danom mesiaci. Federálny rezervný systém používa priemerné hodinové zárobky pri rozhodovaní o zvyšovaní alebo znižovaní úrokových sadzieb.
Makrostránky pre iné krajiny v Amerika
- 🇦🇷Argentína
- 🇦🇼Aruba
- 🇧🇸Bahamy
- 🇧🇧Barbados
- 🇧🇿Belize
- 🇧🇲Bermuda
- 🇧🇴Bolívie
- 🇧🇷Brazília
- 🇨🇦Kanada
- 🇰🇾Kajmanské ostrovy
- 🇨🇱Čile
- 🇨🇴Kolumbia
- 🇨🇷Costa Rica
- 🇨🇺Kuba
- 🇩🇴Dominikánska republika
- 🇪🇨Ekvádor
- 🇸🇻El Salvador
- 🇬🇹Guatemala
- 🇬🇾Guyana
- 🇭🇹Haiti
- 🇭🇳Honduras
- 🇯🇲Jamaika
- 🇲🇽Mexiko
- 🇳🇮Nikaragua
- 🇵🇦Panama
- 🇵🇾Paraguay
- 🇵🇪Peru
- 🇵🇷Portoriko
- 🇸🇷Surinam
- 🇹🇹Trinidad a Tobago
- 🇺🇾Uruguay
- 🇻🇪Venezuela
- 🇦🇬Antigua a Barbuda
- 🇩🇲Dominika
- 🇬🇩Grenada
Čo je Priemerné hodinové zárobky
Priemerný hodinový zárobok predstavuje jednu z kľúčových makroekonomických ukazovateľov, ktorá slúži na porovnanie priemerných platových podmienok v krajine. Táto štatistika poskytuje cenné informácie pre ekonómov, politikov, podnikateľov a širokú verejnosť, pretože odráža stav národnej ekonomiky a má vplyv na mnohé sociálne a ekonomické aspekty spoločnosti. V tomto článku sa budeme venovať významu, metodológii výpočtu a dôsledkom priemernej hodinovej mzdy. Priemerný hodinový zárobok v konkrétnej krajine zachytáva priemernú sumu, ktorú pracovníci získajú za jednu odpracovanú hodinu. Tieto údaje sú dôležitým meradlom životnej úrovne a ekonomickej situácie v danom regióne. V kontexte Slovenska, podobne ako v iných krajinách, sa pri výpočte zohľadňujú viaceré faktory, vrátane typu pracovného pomeru, odvetvia, a geografických rozdielov. Jedným z hlavných dôvodov sledovania priemerného hodinového zárobku je monitorovanie inflácie a kúpnej sily obyvateľstva. Ak priemerné mzdy rastú rýchlejšie než inflácia, znamená to, že pracovníci si môžu dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb, čo zvyšuje ich životnú úroveň. Na druhej strane, ak inflácia prevyšuje rast miezd, kúpna sila klesá a môže dôjsť k ekonomickým problémom, ako je znižovanie spotreby a spomalenie hospodárskeho rastu. Meranie a analýza priemernej hodinovej mzdy poskytuje aj cenné informácie o pracovných podmienkach a mzdových rozdieloch v rôznych odvetviach hospodárstva. Niektoré odvetvia, napríklad finančný sektor alebo informačné technológie, môžu vykazovať výrazne vyššie priemerné mzdy v porovnaní s odvetviami, ako je poľnohospodárstvo alebo maloobchod. Tieto rozdiely môžu naznačovať potrebu vládnych zásahov a politiky zameranej na zlepšenie pracovných podmienok a zníženie mzdových nerovností. Spôsob výpočtu priemernej hodinovej mzdy zahŕňa zber údajov z rozsiahlych prieskumov, ktoré vykonávajú národné štatistické úrady. Na Slovensku je týmto orgánom Štatistický úrad Slovenskej republiky. Údaje sa zhromažďujú z rôznych zdrojov, vrátane podnikateľských subjektov a domácností, a zahŕňajú širokú škálu premenných, ako sú vek, pohlavie, vzdelanie, a typ pracovného pomeru. Pri analýze priemernej hodinovej mzdy je dôležité brať do úvahy aj externé faktory, ktoré môžu ovplyvniť mzdové úrovne. Ekonomické krízy, technologické pokroky, a globálne trendy v medzinárodnom obchode môžu mať zásadný vplyv na dopyt po práci a mzdové hodnoty. Napríklad, automatizácia a digitalizácia môžu viesť k poklesu zamestnanosti v niektorých odvetviach, čo následne ovplyvní priemerné mzdy. Dôsledky zmien priemernej hodinovej mzdy sa prejavujú nielen v ekonomickom, ale aj v sociálnom kontexte. Zvýšenie priemernej hodinovej mzdy môže prispieť k znižovaniu chudoby a sociálnej nerovnosti, čím sa zvyšuje sociálna súdržnosť a stabilita spoločnosti. Naopak, stagnácia alebo pokles miezd môže viesť k sociálnym nepokojom a migrácii pracovnej sily za lepšími mzdovými podmienkami do iných krajín, čo môže mať negatívny vplyv na ekonomiku krajiny. V rámci politiky táto štatistika môže slúžiť ako nástroj na formulovanie efektívnej mzdovej politiky, dane, a sociálnej ochrany. Politici môžu na základe analýzy priemernej hodinovej mzdy prijímať opatrenia na podporu ekonomického rastu, zlepšenie pracovných podmienok a zníženie mzdových rozdielov. Tieto kroky môžu zahŕňať reguláciu minimálnej mzdy, podporu vzdelávania a odborného školenia, a zlepšenie podmienok pre podnikateľskú činnosť. Priemerný hodinový zárobok má tiež významnú úlohu v medzinárodnom porovnávaní ekonomík. Mnohé medzinárodné organizácie, ako je Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka, využívajú tieto údaje na hodnotenie hospodárskeho vývoja a konkurencieschopnosti krajín. Medzinárodné porovnanie priemerných hodinových zárobkov tiež umožňuje identifikovať globálne trendy a výzvy, ktoré ovplyvňujú trh práce a mzdové podmienky v rôznych regiónoch sveta. Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že priemerný hodinový zárobok nie je jediným ukazovateľom, ktorý by mal byť zohľadnený pri hodnotení ekonomickej situácie. Je potrebné ho analyzovať v kontexte s ďalšími ukazovateľmi, ako sú miera nezamestnanosti, produktivita práce, a životné náklady. Takýto komplexný prístup umožňuje získať ucelený obraz o stave a vývoji národnej ekonomiky. Záverom možno konštatovať, že priemerný hodinový zárobok je kľúčovým a komplexným ukazovateľom, ktorý poskytuje cenné informácie o stave a vývoji národnej ekonomiky. Analýza tohto ukazovateľa umožňuje identifikovať a riešiť rôzne ekonomické a sociálne výzvy, zlepšovať životnú úroveň obyvateľov a podporovať udržateľný hospodársky rast. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, je dôležité sledovať a analyzovať tieto údaje, ktoré slúžia ako základ pre efektívnu ekonomickú a sociálnu politiku. Na našej webovej stránke eulerpool poskytujeme podrobné a aktualizované dáta o priemerných hodinových zárobkoch, ktoré sú využiteľné pre odborníkov a verejnosť. Naša analytická platforma umožňuje prístup k širokému spektru makroekonomických údajov, ktoré podporujú informované rozhodovanie a strategické plánovanie.