Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Irán Výdavky na obranu
Cena
Aktuálna hodnota Výdavky na obranu v Irán je 7,334 mld. USD. Výdavky na obranu v Irán narástli na 7,334 mld. USD k 1. 1. 2022, po tom čo boli 5,68 mld. USD k 1. 1. 2021. Od 1. 1. 1960 do 1. 1. 2023 bol priemerný HDP v Irán 7,23 mld. USD. Historické maximum bolo dosiahnuté 1. 1. 1992 s 19,73 mld. USD, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná 1. 1. 1960 s 98,70 mil. USD.
Výdavky na obranu ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Vojenské výdavky | |
---|---|
1. 1. 1960 | 98,70 mil. USD |
1. 1. 1961 | 105,90 mil. USD |
1. 1. 1962 | 109,90 mil. USD |
1. 1. 1963 | 128,70 mil. USD |
1. 1. 1964 | 155,40 mil. USD |
1. 1. 1965 | 200,00 mil. USD |
1. 1. 1966 | 256,10 mil. USD |
1. 1. 1967 | 331,00 mil. USD |
1. 1. 1968 | 437,30 mil. USD |
1. 1. 1969 | 566,00 mil. USD |
1. 1. 1970 | 620,10 mil. USD |
1. 1. 1971 | 402,30 mil. USD |
1. 1. 1972 | 371,90 mil. USD |
1. 1. 1973 | 480,90 mil. USD |
1. 1. 1974 | 3,88 mld. USD |
1. 1. 1975 | 5,95 mld. USD |
1. 1. 1976 | 7,19 mld. USD |
1. 1. 1977 | 7,62 mld. USD |
1. 1. 1978 | 8,11 mld. USD |
1. 1. 1979 | 4,99 mld. USD |
1. 1. 1980 | 4,87 mld. USD |
1. 1. 1981 | 8,12 mld. USD |
1. 1. 1982 | 9,70 mld. USD |
1. 1. 1983 | 10,55 mld. USD |
1. 1. 1984 | 9,93 mld. USD |
1. 1. 1985 | 10,71 mld. USD |
1. 1. 1986 | 11,74 mld. USD |
1. 1. 1987 | 15,26 mld. USD |
1. 1. 1988 | 18,89 mld. USD |
1. 1. 1989 | 16,30 mld. USD |
1. 1. 1990 | 16,47 mld. USD |
1. 1. 1991 | 17,55 mld. USD |
1. 1. 1992 | 19,73 mld. USD |
1. 1. 1993 | 1,45 mld. USD |
1. 1. 1994 | 1,70 mld. USD |
1. 1. 1995 | 2,50 mld. USD |
1. 1. 1996 | 3,55 mld. USD |
1. 1. 1997 | 4,64 mld. USD |
1. 1. 1998 | 5,48 mld. USD |
1. 1. 1999 | 6,65 mld. USD |
1. 1. 2000 | 8,33 mld. USD |
1. 1. 2001 | 10,38 mld. USD |
1. 1. 2002 | 3,24 mld. USD |
1. 1. 2003 | 3,72 mld. USD |
1. 1. 2004 | 5,24 mld. USD |
1. 1. 2005 | 6,80 mld. USD |
1. 1. 2006 | 8,75 mld. USD |
1. 1. 2007 | 9,33 mld. USD |
1. 1. 2008 | 11,08 mld. USD |
1. 1. 2009 | 12,58 mld. USD |
1. 1. 2010 | 13,56 mld. USD |
1. 1. 2011 | 14,28 mld. USD |
1. 1. 2012 | 16,49 mld. USD |
1. 1. 2013 | 12,00 mld. USD |
1. 1. 2014 | 9,90 mld. USD |
1. 1. 2015 | 10,59 mld. USD |
1. 1. 2016 | 12,26 mld. USD |
1. 1. 2017 | 13,93 mld. USD |
1. 1. 2018 | 11,23 mld. USD |
1. 1. 2019 | 4,84 mld. USD |
1. 1. 2020 | 3,34 mld. USD |
1. 1. 2021 | 5,68 mld. USD |
1. 1. 2022 | 7,33 mld. USD |
Výdavky na obranu História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 1. 2022 | 7,334 mld. USD |
1. 1. 2021 | 5,68 mld. USD |
1. 1. 2020 | 3,336 mld. USD |
1. 1. 2019 | 4,838 mld. USD |
1. 1. 2018 | 11,231 mld. USD |
1. 1. 2017 | 13,931 mld. USD |
1. 1. 2016 | 12,264 mld. USD |
1. 1. 2015 | 10,589 mld. USD |
1. 1. 2014 | 9,901 mld. USD |
1. 1. 2013 | 11,997 mld. USD |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Výdavky na obranu
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇮🇷 Hodnota štátneho rozpočtu | -3,126 Spol. IRR | -1,755 Spol. IRR | Ročne |
🇮🇷 Index korupcie | 24 Points | 25 Points | Ročne |
🇮🇷 Korupčný rebríček | 149 | 147 | Ročne |
🇮🇷 Štátne príjmy | 4,966 Spol. IRR | 2,792 Spol. IRR | Ročne |
🇮🇷 Štátne výdavky | 8,092 Spol. IRR | 4,547 Spol. IRR | Ročne |
🇮🇷 Štátne výdavky | 1,694 Spol. IRR | 1,889 Spol. IRR | Ročne |
🇮🇷 Štátny dlh k HDP | 30,6 % of GDP | 34,1 % of GDP | Ročne |
🇮🇷 štátny rozpočet | -5,5 % of GDP | -4,1 % of GDP | Ročne |
Makrostránky pre iné krajiny v Ázia
- 🇨🇳Čína
- 🇮🇳India
- 🇮🇩Indonézia
- 🇯🇵Japonsko
- 🇸🇦Saudská Arábia
- 🇸🇬Singapur
- 🇰🇷Južná Kórea
- 🇹🇷Turecko
- 🇦🇫Afganistan
- 🇦🇲Arménsko
- 🇦🇿Azerbajdžan
- 🇧🇭Bahrajn
- 🇧🇩Bangladéš
- 🇧🇹Bután
- 🇧🇳Brunej
- 🇰🇭Kambódža
- 🇹🇱Východný Timor
- 🇬🇪Gruzínsko
- 🇭🇰Hongkong
- 🇮🇶Irak
- 🇮🇱Izrael
- 🇯🇴Jordánsko
- 🇰🇿Kazachstan
- 🇰🇼Kuvajt
- 🇰🇬Kirgizsko
- 🇱🇦Laos
- 🇱🇧Libanon
- 🇲🇴Macao
- 🇲🇾Malajzia
- 🇲🇻Maledivy
- 🇲🇳Mongolsko
- 🇲🇲Mjanmarsko
- 🇳🇵Nepal
- 🇰🇵Severná Kórea
- 🇴🇲Omán
- 🇵🇰Pakistan
- 🇵🇸Palestína
- 🇵🇭Filipíny
- 🇶🇦Katar
- 🇱🇰Srí Lanka
- 🇸🇾Sýria
- 🇹🇼Taiwan
- 🇹🇯Tadžikistan
- 🇹🇭Thajsko
- 🇹🇲Turkménsko
- 🇦🇪Spojené arabské emiráty
- 🇺🇿Uzbekistan
- 🇻🇳Vietnam
- 🇾🇪Jemen
Čo je Výdavky na obranu
Kategória "Vojenské výdavky" na našom profesionálnom webe eulerpool, ktorý poskytuje komplexné makroekonomické dáta, je venovaná podrobnému skúmaniu a analýze finančných prostriedkov, ktoré jednotlivé štáty sveta investujú do svojich obranných a vojenských síl. Vojenské výdavky predstavujú významnú časť štátnych rozpočtov a majú zásadný vplyv na bezpečnosť, medzinárodné vzťahy, ako aj na ekonomický rast a stabilitu krajín. V tejto kategórii vám prinášame detailné informácie a štatistiky o vojenských výdavkoch, ich vývoji a trendoch, ktoré umožňujú lepšie pochopiť dynamiku globálnej bezpečnosti a ekonomickú situáciu jednotlivých štátov. Vojenské výdavky sú definované ako celkové finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na všestrannú podporu ozbrojených síl, vrátane výdavkov na personál, výstroj, výzbroj, výcvik, výskum a vývoj, ako aj na rôzne vojenské operácie a misie. Výška týchto výdavkov v jednotlivých krajinách je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patria geopolitické hrozby, úroveň technickej pokročilosti, vojenské záväzky v rámci medzinárodných aliancií, ako aj vnútropolitické a ekonomické podmienky. Zatiaľ čo niektoré krajiny vynakladajú značné prostriedky na modernizáciu a zvyšovanie kapacít svojich ozbrojených síl, iné sa snažia optimalizovať svoje vojenské rozpočty s dôrazom na efektívnosť a udržateľný rozvoj. Analýza vojenských výdavkov poskytuje cenné informácie o prioritách a strategických cieľoch jednotlivých vlád. Napríklad, výdavky na výskum a vývoj vojenskej techniky často naznačujú snahu o technologickú dominanciu a inováciu, zatiaľ čo vysoké personálne výdavky môžu signalizovať zameranie na zvýšenie počtu vojakov a zlepšenie ich kvalifikácie. Ako ukazujú historické dáta, rast vojenských výdavkov môže byť indikátorom zvýšeného napätia v medzinárodných vzťahoch alebo príprav na možný konflikt. Naša platforma eulerpool prináša aktuálne a historické údaje o vojenských výdavkoch z rôznych zdrojov, vrátane národných rozpočtových úradov, medzinárodných organizácií ako NATO a OSN, a prestížnych výskumných inštitúcií ako Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Tieto dáta sú starostlivo spracované a prezentované prostredníctvom grafov, tabuliek a interaktívnych nástrojov, ktoré umožňujú detailné porovnanie medzi krajinami a identifikáciu dlhodobých trendov. Pri pohľade na globálne štatistiky vojenských výdavkov za posledné dekády môžeme pozorovať niekoľko zaujímavých trendov. V krajinách so silným hospodárskym rastom, ako sú Spojené štáty americké, Čína a Rusko, sa vojenské výdavky dlhodobo udržiavajú na vysokej úrovni. Spojené štáty napríklad pravidelne vynakladajú viac ako 700 miliárd dolárov ročne na svoje ozbrojené sily, čo je takmer polovica svetových vojenských výdavkov. Čína a Rusko tiež neustále zvyšujú svoje vojenské rozpočty, čo reflektuje ich ambície ako globálnych hráčov a odhodlanie zaistiť svoju národnú bezpečnosť a geopolitický vplyv. V Európe sú vojenské výdavky charakterizované výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko majú tradične vyššie vojenské rozpočty, zatiaľ čo mnohé stredoeurópske a východoeurópske krajiny zvýšili svoje výdavky v reakcii na bezpečnostné hrozby a v rámci plnenia záväzkov voči NATO. Napriek tomu, že vojenské výdavky v Európe všeobecne vzrástli, mnohé vlády stále hľadajú rovnováhu medzi potrebou investovať do obrany a požiadavkami na finančnú disciplínu a efektivitu verejných výdavkov. V Ázii a Oceánii je vojenská expanzia najviditeľnejšia v krajinách ako Čína, India, Japonsko a Južná Kórea. Čína patrí medzi popredných lídrov v raste vojenských výdavkov, ktoré využíva na posilnenie svojej modernizovanej armády a námorníctva. India sa tiež snaží dobehnúť svojho severného suseda, pričom se rovnako zameriava na modernizáciu obranných schopností a expanziu vojenskej technológie. Japonsko a Južná Kórea, aj keď vo všeobecnosti udržiavajú mierový a stabilný medzinárodný postoj, zároveň nepretržite vylepšujú svoju obrannú infraštruktúru ako odpoveď na regionálne napätia a potenciálne hrozby zo strany Severnej Kórey. V Latinoamerike a Afrike sú vojenské výdavky výrazne nižšie v porovnaní s vyspelejšími regiónmi, aj keď niektoré krajiny, ako Brazília v Južnej Amerike či Nigéria v Afrike, zväčšujú svoje armádne kapacity na riešenie vnútorných aj regionálnych konfliktov. Ekonomické aspekty vojenských výdavkov sú predmetom mnohých výskumov a diskusií. Vysoké vojenské výdavky môžu mať pozitívne aj negatívne účinky na národnú ekonomiku. Na jednej strane môžu podporovať inovačné technológie, vytvárať pracovné miesta a stimulovať priemyselný rast. Na druhej strane, príliš vysoké výdavky na obranu môžu preťažovať štátny rozpočet, znižovať investície do sociálnych služieb a infraštruktúry a mať negatívny dopad na dlhodobú ekonomickú stabilitu. Naša kategória "Vojenské výdavky" je určená pre analytikov, výskumníkov, študentov a všetkých záujemcov o hlbšie pochopenie tejto kľúčovej oblasti makroekonomiky. Na webe eulerpool poskytujeme nielen detailné dáta a analýzy, ale aj správy a články o aktuálnych udalostiach a trendoch vo vojenských výdavkoch na globálnej a národnej úrovni. Naším cieľom je prinášať hodnotné a spoľahlivé informácie, ktoré prispejú k fundovanému rozhodovaniu a strategickému plánovaniu v kontexte globálnej bezpečnosti a ekonomického rozvoja.