Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Island Obchodná bilancia
Cena
Aktuálna hodnota Obchodná bilancia v Island je 4,602 mld. ISK. Obchodná bilancia v Island sa zvýšila na 4,602 mld. ISK dňa 1. 3. 2015, potom čo bola 3,562 mld. ISK dňa 1. 1. 2015. Od 1. 1. 1960 do 1. 7. 2024 bol priemerný HDP v Island -3,40 mld. ISK. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 12. 2008 s 21,09 mld. ISK, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 10. 2022 s -54,83 mld. ISK.
Obchodná bilancia ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Obchodná bilancia | |
---|---|
1. 8. 1960 | 250 000,00 ISK |
1. 10. 1960 | 640 000,00 ISK |
1. 1. 1961 | 410 000,00 ISK |
1. 2. 1961 | 450 000,00 ISK |
1. 8. 1961 | 360 000,00 ISK |
1. 9. 1961 | 470 000,00 ISK |
1. 11. 1961 | 620 000,00 ISK |
1. 1. 1962 | 790 000,00 ISK |
1. 2. 1962 | 500 000,00 ISK |
1. 3. 1962 | 630 000,00 ISK |
1. 5. 1962 | 190 000,00 ISK |
1. 8. 1962 | 60 000,00 ISK |
1. 10. 1962 | 210 000,00 ISK |
1. 1. 1963 | 690 000,00 ISK |
1. 2. 1963 | 160 000,00 ISK |
1. 10. 1963 | 120 000,00 ISK |
1. 11. 1963 | 1,69 mil. ISK |
1. 1. 1964 | 40 000,00 ISK |
1. 2. 1964 | 280 000,00 ISK |
1. 3. 1964 | 460 000,00 ISK |
1. 9. 1964 | 280 000,00 ISK |
1. 10. 1964 | 470 000,00 ISK |
1. 11. 1964 | 1,18 mil. ISK |
1. 3. 1965 | 620 000,00 ISK |
1. 4. 1965 | 800 000,00 ISK |
1. 5. 1965 | 350 000,00 ISK |
1. 8. 1965 | 740 000,00 ISK |
1. 11. 1965 | 20 000,00 ISK |
1. 12. 1965 | 1,03 mil. ISK |
1. 3. 1966 | 320 000,00 ISK |
1. 11. 1966 | 20 000,00 ISK |
1. 12. 1966 | 2,02 mil. ISK |
1. 12. 1968 | 1,51 mil. ISK |
1. 6. 1969 | 230 000,00 ISK |
1. 8. 1969 | 760 000,00 ISK |
1. 12. 1969 | 630 000,00 ISK |
1. 7. 1971 | 10,00 mil. ISK |
1. 3. 1973 | 10,00 mil. ISK |
1. 5. 1973 | 10,00 mil. ISK |
1. 7. 1976 | 20,00 mil. ISK |
1. 9. 1976 | 10,00 mil. ISK |
1. 2. 1977 | 10,00 mil. ISK |
1. 3. 1977 | 10,00 mil. ISK |
1. 5. 1977 | 10,00 mil. ISK |
1. 8. 1977 | 10,00 mil. ISK |
1. 1. 1978 | 10,00 mil. ISK |
1. 7. 1978 | 30,00 mil. ISK |
1. 9. 1978 | 10,00 mil. ISK |
1. 10. 1978 | 20,00 mil. ISK |
1. 12. 1978 | 40,00 mil. ISK |
1. 4. 1979 | 80,00 mil. ISK |
1. 7. 1979 | 40,00 mil. ISK |
1. 8. 1979 | 10,00 mil. ISK |
1. 10. 1979 | 30,00 mil. ISK |
1. 12. 1979 | 50,00 mil. ISK |
1. 3. 1980 | 20,00 mil. ISK |
1. 4. 1980 | 80,00 mil. ISK |
1. 5. 1980 | 20,00 mil. ISK |
1. 8. 1980 | 40,00 mil. ISK |
1. 12. 1980 | 130,00 mil. ISK |
1. 4. 1981 | 50,00 mil. ISK |
1. 7. 1981 | 40,00 mil. ISK |
1. 12. 1982 | 90,00 mil. ISK |
1. 2. 1983 | 260,00 mil. ISK |
1. 6. 1983 | 50,00 mil. ISK |
1. 8. 1983 | 280,00 mil. ISK |
1. 9. 1983 | 190,00 mil. ISK |
1. 3. 1984 | 90,00 mil. ISK |
1. 10. 1984 | 60,00 mil. ISK |
1. 4. 1985 | 70,00 mil. ISK |
1. 7. 1985 | 140,00 mil. ISK |
1. 8. 1985 | 480,00 mil. ISK |
1. 12. 1985 | 270,00 mil. ISK |
1. 2. 1986 | 230,00 mil. ISK |
1. 4. 1986 | 900,00 mil. ISK |
1. 5. 1986 | 480,00 mil. ISK |
1. 8. 1986 | 850,00 mil. ISK |
1. 4. 1987 | 1,74 mld. ISK |
1. 7. 1987 | 230,00 mil. ISK |
1. 4. 1988 | 870,00 mil. ISK |
1. 9. 1988 | 170,00 mil. ISK |
1. 1. 1989 | 209,20 mil. ISK |
1. 2. 1989 | 648,10 mil. ISK |
1. 3. 1989 | 595,90 mil. ISK |
1. 4. 1989 | 745,70 mil. ISK |
1. 6. 1989 | 533,90 mil. ISK |
1. 7. 1989 | 199,50 mil. ISK |
1. 8. 1989 | 1,02 mld. ISK |
1. 1. 1990 | 494,30 mil. ISK |
1. 2. 1990 | 590,10 mil. ISK |
1. 3. 1990 | 1,04 mld. ISK |
1. 6. 1990 | 762,20 mil. ISK |
1. 7. 1990 | 1,20 mld. ISK |
1. 9. 1990 | 1,09 mld. ISK |
1. 3. 1991 | 2,01 mld. ISK |
1. 9. 1991 | 136,90 mil. ISK |
1. 3. 1992 | 1,24 mld. ISK |
1. 5. 1992 | 1,93 mld. ISK |
1. 8. 1992 | 795,60 mil. ISK |
1. 11. 1992 | 317,70 mil. ISK |
1. 1. 1993 | 847,40 mil. ISK |
1. 3. 1993 | 1,29 mld. ISK |
1. 4. 1993 | 263,50 mil. ISK |
1. 7. 1993 | 1,64 mld. ISK |
1. 9. 1993 | 1,18 mld. ISK |
1. 10. 1993 | 1,17 mld. ISK |
1. 12. 1993 | 41,60 mil. ISK |
1. 1. 1994 | 1,63 mld. ISK |
1. 2. 1994 | 540,40 mil. ISK |
1. 3. 1994 | 4,65 mld. ISK |
1. 4. 1994 | 1,58 mld. ISK |
1. 7. 1994 | 504,70 mil. ISK |
1. 9. 1994 | 2,41 mld. ISK |
1. 11. 1994 | 1,81 mld. ISK |
1. 12. 1994 | 1,35 mld. ISK |
1. 1. 1995 | 1,19 mld. ISK |
1. 2. 1995 | 794,10 mil. ISK |
1. 3. 1995 | 1,81 mld. ISK |
1. 4. 1995 | 1,17 mld. ISK |
1. 5. 1995 | 1,41 mld. ISK |
1. 8. 1995 | 24,00 mil. ISK |
1. 9. 1995 | 736,70 mil. ISK |
1. 11. 1995 | 707,50 mil. ISK |
1. 12. 1995 | 22,80 mil. ISK |
1. 2. 1996 | 2,07 mld. ISK |
1. 3. 1996 | 1,82 mld. ISK |
1. 8. 1996 | 222,60 mil. ISK |
1. 1. 1997 | 359,20 mil. ISK |
1. 3. 1997 | 2,52 mld. ISK |
1. 3. 1999 | 943,30 mil. ISK |
1. 4. 2001 | 883,50 mil. ISK |
1. 10. 2001 | 813,70 mil. ISK |
1. 11. 2001 | 182,60 mil. ISK |
1. 12. 2001 | 3,10 mld. ISK |
1. 1. 2002 | 4,07 mld. ISK |
1. 2. 2002 | 1,60 mld. ISK |
1. 4. 2002 | 883,70 mil. ISK |
1. 5. 2002 | 1,13 mld. ISK |
1. 8. 2002 | 297,60 mil. ISK |
1. 10. 2002 | 492,30 mil. ISK |
1. 1. 2003 | 3,95 mld. ISK |
1. 2. 2003 | 846,70 mil. ISK |
1. 9. 2008 | 3,22 mld. ISK |
1. 10. 2008 | 8,07 mld. ISK |
1. 12. 2008 | 21,09 mld. ISK |
1. 2. 2009 | 8,21 mld. ISK |
1. 3. 2009 | 13,23 mld. ISK |
1. 5. 2009 | 4,73 mld. ISK |
1. 6. 2009 | 3,56 mld. ISK |
1. 8. 2009 | 9,52 mld. ISK |
1. 9. 2009 | 7,27 mld. ISK |
1. 10. 2009 | 9,49 mld. ISK |
1. 12. 2009 | 10,47 mld. ISK |
1. 1. 2010 | 2,96 mld. ISK |
1. 2. 2010 | 11,20 mld. ISK |
1. 3. 2010 | 8,10 mld. ISK |
1. 4. 2010 | 4,35 mld. ISK |
1. 5. 2010 | 13,25 mld. ISK |
1. 6. 2010 | 8,11 mld. ISK |
1. 7. 2010 | 924,20 mil. ISK |
1. 8. 2010 | 4,35 mld. ISK |
1. 9. 2010 | 7,54 mld. ISK |
1. 10. 2010 | 8,39 mld. ISK |
1. 11. 2010 | 3,73 mld. ISK |
1. 12. 2010 | 11,11 mld. ISK |
1. 1. 2011 | 4,29 mld. ISK |
1. 2. 2011 | 5,69 mld. ISK |
1. 3. 2011 | 10,44 mld. ISK |
1. 4. 2011 | 220,10 mil. ISK |
1. 5. 2011 | 1,90 mld. ISK |
1. 6. 2011 | 5,63 mld. ISK |
1. 7. 2011 | 6,30 mld. ISK |
1. 8. 2011 | 5,77 mld. ISK |
1. 9. 2011 | 12,22 mld. ISK |
1. 10. 2011 | 4,74 mld. ISK |
1. 11. 2011 | 4,29 mld. ISK |
1. 2. 2012 | 9,20 mld. ISK |
1. 3. 2012 | 1,32 mld. ISK |
1. 4. 2012 | 5,79 mld. ISK |
1. 8. 2012 | 10,55 mld. ISK |
1. 9. 2012 | 5,55 mld. ISK |
1. 10. 2012 | 11,17 mld. ISK |
1. 11. 2012 | 5,78 mld. ISK |
1. 12. 2012 | 856,70 mil. ISK |
1. 1. 2013 | 7,61 mld. ISK |
1. 2. 2013 | 2,68 mld. ISK |
1. 3. 2013 | 45,30 mil. ISK |
1. 7. 2013 | 1,58 mld. ISK |
1. 8. 2013 | 3,11 mld. ISK |
1. 10. 2013 | 4,28 mld. ISK |
1. 11. 2013 | 7,93 mld. ISK |
1. 1. 2014 | 4,58 mld. ISK |
1. 5. 2014 | 1,74 mld. ISK |
1. 8. 2014 | 12,40 mil. ISK |
1. 10. 2014 | 8,36 mld. ISK |
1. 11. 2014 | 2,32 mld. ISK |
1. 12. 2014 | 505,90 mil. ISK |
1. 1. 2015 | 3,56 mld. ISK |
1. 3. 2015 | 4,60 mld. ISK |
Obchodná bilancia História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 3. 2015 | 4,602 mld. ISK |
1. 1. 2015 | 3,562 mld. ISK |
1. 12. 2014 | 505,9 mil. ISK |
1. 11. 2014 | 2,32 mld. ISK |
1. 10. 2014 | 8,361 mld. ISK |
1. 8. 2014 | 12,4 mil. ISK |
1. 5. 2014 | 1,736 mld. ISK |
1. 1. 2014 | 4,583 mld. ISK |
1. 11. 2013 | 7,931 mld. ISK |
1. 10. 2013 | 4,281 mld. ISK |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Obchodná bilancia
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇮🇸 Bežný účet | -40,808 mld. ISK | -29,153 mld. ISK | kvartál |
🇮🇸 Bežný účet k HDP | 0,9 % of GDP | -1,7 % of GDP | Ročne |
🇮🇸 Exporty | 88,899 mld. ISK | 72,851 mld. ISK | Mesačne |
🇮🇸 Importy | 109,706 mld. ISK | 119,254 mld. ISK | Mesačne |
🇮🇸 Index terorizmu | 0,233 Points | 0 Points | Ročne |
🇮🇸 Prevody | 2,135 mld. ISK | 2,334 mld. ISK | kvartál |
🇮🇸 Príchody turistov | 173 295 | 156 360 | Mesačne |
🇮🇸 Toky kapitálu | 3,45 mld. ISK | 69,809 mld. ISK | kvartál |
🇮🇸 Zahraničné priame investície | 21,19 mld. ISK | -2,312 mld. ISK | kvartál |
🇮🇸 Zahraničné zadlženie | 3,358 Bio. ISK | 3,123 Bio. ISK | kvartál |
🇮🇸 Zlaté rezervy | 1,98 Tonnes | 1,98 Tonnes | kvartál |
Islandský obchodný deficit sa v roku 2021 rozšíril na 231,8 miliárd ISK z 145,3 miliárd ISK v roku 2020. Celková hodnota vývozu tovarov vzrástla o 21,8 % na 136,2 miliárd ISK. Vývoz hliníka a hliníkových výrobkov mal najväčší podiel na exportovaných priemyselných výrobkoch, konkrétne 37,3 % celkového vývozu. Morské produkty prispeli 38,8 % k celkovému vývozu a ich hodnota bola o 7,4 % vyššia ako v roku 2020. Čerstvé ryby a mrazené rybie filé mali najväčší podiel na morských produktoch. Najväčšími obchodnými partnermi v oblasti vývozu tovarov boli Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, pričom 68,8 % všetkého vývozu smerovalo do krajín EHP. Medzitým sa dovozy zvýšili rýchlejšie, o 28,9 %, na 222,8 miliárd ISK. Nárast sa najviac prejavil v doprave a kapitálovom tovare. Najväčšie dovozné kategórie boli priemyselné dodávky (28,8 %) a kapitálové tovary (22,2 %). Najväčšími obchodnými partnermi v oblasti dovozu tovarov za rok 2021 boli Nórsko, Čína a Nemecko. Viac ako 58 % celkovej hodnoty dovozu pochádzalo z krajín EHP.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇾Cyprus
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇹Litva
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇳🇴Nórsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇸🇪Švédsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Obchodná bilancia
Balancia obchodu je jedným z kľúčových ukazovateľov makroekonomickej výkonnosti, ktorý poskytuje cenné informácie o ekonomickom zdraví a obchodných praktikách krajiny. Na stránke Eulerpool sme sa zamerali na ponuku presných a dôsledných údajov o makroekonomických ukazovateľoch, vrátane balancie obchodu, aby sme pomohli odborníkom, analytikom a investorom pri ich komplexných rozhodovacích procesoch. Termín „balancia obchodu“, niekedy označovaný aj ako „obchodná bilancia“, označuje rozdiel medzi hodnotou tovarov a služieb, ktoré krajina vyváža a ktoré dováža. Pozitívna balancia obchodu naznačuje, že krajina vyváža viac tovarov a služieb, ako dováža, čo sa označuje ako obchodný prebytok. Naopak, negatívna balancia obchodu naznačuje obchodný deficit, čo znamená, že krajina dováža viac tovarov a služieb, ako vyváža. Balancia obchodu je dôležitým ukazovateľom, pretože má priamy vplyv na hrubý domáci produkt (HDP), hladinu zamestnanosti a celkovú ekonomickú stabilitu krajiny. Pokiaľ sa zvedaví, prečo je táto metrika tak zásadná, poďme sa pozrieť na jej rôzne aspekty podrobnejšie. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je balancia obchodu kľúčovým ukazovateľom, je to, že reflektuje konkurenčnú schopnosť krajiny na medzinárodnom trhu. Krajiny s pozitívnou obchodnou bilanciou sú v lepšej pozícii, pretože ich produkty a služby sú v zahraničí žiadané. To nielenže podporuje tvorbu pracovných miest doma, ale aj zabezpečuje prílev cudzej meny, čo môže pomôcť stabilizovať národnú menu a udržiavať nízke úrokové sadzby. Na druhej strane, krajiny s negatívnou obchodnou bilanciou môžu čeliť viacerým výzvam. Trvalý obchodný deficit môže znamenať, že krajina nie je schopná vyrábať konkurencieschopné produkty alebo služby, čo môže viesť k strate pracovných miest a zvyšujúcej sa zadĺženosti. Aby tieto deficity mohli financovať, mnohé krajiny sa obracajú na zahraničné pôžičky, čo môže viesť k dlhovým krízam a ekonomickej neistote. Pri analýze balancie obchodu je dôležité brať do úvahy rôzne sektory ekonomiky a ich príspevok k celkovej bilancii. Niektoré krajiny sú napríklad viac závislé na exporte surovín, zatiaľ čo iné sa špecializujú na technologické produkty alebo služby. Sektorová analýza môže odhaliť, ktoré odvetvia sú najsilnejšie a ktoré potrebujú podporu na zvýšenie exportných kapacít. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje balanciu obchodu, je výmenný kurz. Silná národná mena môže urobiť export drahším a menej atraktívnym pre zahraničných kupcov, zatiaľ čo slabá mena môže zvýhodniť export na úkor importu. Preto centrálne banky často zasahujú do devízových trhov, aby udržali menový kurz na takej úrovni, ktorá podporuje stabilitu balancie obchodu. Obchodné politiky a tarify sú ďalšími významnými faktormi ovplyvňujúcimi balanciu obchodu. Vlády môžu implementovať clá, kvóty a rôzne typy nariadení, aby chránili domáce trhy pred zahraničnou konkurenciou, čo môže mať priamy vplyv na obchodnú bilanciu. Na druhej strane, otvorenosť voči medzinárodnému obchodu a podpisovanie voľných obchodných dohôd môže stimulovať exportné príležitosti. V posledných desaťročiach globalizácia a rastúca komplexnosť medzinárodných dodávateľských reťazcov tiež hrajú zásadnú úlohu v ovplyvňovaní balancie obchodu. Napríklad, keď spoločnosti presunú výrobu do krajín s nižšími nákladmi na prácu, môže to viesť k nárastu importu týchto lacnejších produktov, čo negatívne ovplyvňuje obchodnú bilanciu. Vplyv balancie obchodu na celkovú ekonomiku je neoddeliteľný od pohľadu na nárast nezamestnanosti alebo tvorby nových pracovných miest, zmeny v hladine inflácie a menové riziká. Uvedomovať si tieto hlboké prepojenia môže pomôcť investorom pri lepšom pochopení, ako obchodné trendy môžu ovplyvniť národné trhy a globálnu ekonomiku. Je tiež nevyhnutné vziať do úvahy geopolitické faktory, ktoré môžu ovplyvniť balanciu obchodu. Politické napätie medzi krajinami môže viesť k obmedzeniam obchodu, čo môže mať priamy dopad na bilanciu obchodu. Sankcie, embargá a obchodné vojny sú príklady, ktoré môžu mať dramatické dôsledky na medzinárodný obchod a ekonomické zdravie krajín zapojených do týchto konfliktov. Na záver, na stránke Eulerpool sa zameriavame na poskytovanie aktuálnych a detailných informácií o balancii obchodu a ďalších dôležitých makroekonomických ukazovateľoch. Naša databáza je navrhnutá tak, aby poskytovala užívateľom presné a filtrované údaje, ktoré im pomôžu pri analýze a rozhodovaní. Balancia obchodu je kľúčovým ukazovateľom ekonomickej výkonnosti a jej pochopenie je neoddeliteľnou súčasťou efektívneho plánovania a stratégie v oblasti investícií, obchodu a hospodárskej politiky.