Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Azerbajdžan Menová zásoba M0
Cena
Aktuálna hodnota Menová zásoba M0 v Azerbajdžan je 15,298 mld. AZN. Menová zásoba M0 v Azerbajdžan klesla na 15,298 mld. AZN k 1. 4. 2024, po tom, čo bola 15,436 mld. AZN k 1. 3. 2024. Od 1. 12. 2002 do 1. 4. 2024 bol priemerný HDP v Azerbajdžan 6,28 mld. AZN. Historické maximum bolo dosiahnuté k 1. 12. 2023 s 15,87 mld. AZN, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná k 1. 1. 2003 s 295,70 mil. AZN.
Menová zásoba M0 ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Množstvo peňazí M0 | |
---|---|
1. 12. 2002 | 333,70 mil. AZN |
1. 1. 2003 | 295,70 mil. AZN |
1. 2. 2003 | 302,60 mil. AZN |
1. 3. 2003 | 311,70 mil. AZN |
1. 4. 2003 | 306,80 mil. AZN |
1. 5. 2003 | 312,70 mil. AZN |
1. 6. 2003 | 336,60 mil. AZN |
1. 7. 2003 | 362,80 mil. AZN |
1. 8. 2003 | 356,30 mil. AZN |
1. 9. 2003 | 354,60 mil. AZN |
1. 10. 2003 | 374,30 mil. AZN |
1. 11. 2003 | 370,30 mil. AZN |
1. 12. 2003 | 408,20 mil. AZN |
1. 1. 2004 | 376,90 mil. AZN |
1. 2. 2004 | 370,80 mil. AZN |
1. 3. 2004 | 371,40 mil. AZN |
1. 4. 2004 | 374,60 mil. AZN |
1. 5. 2004 | 376,20 mil. AZN |
1. 6. 2004 | 402,70 mil. AZN |
1. 7. 2004 | 413,70 mil. AZN |
1. 8. 2004 | 407,10 mil. AZN |
1. 9. 2004 | 423,30 mil. AZN |
1. 10. 2004 | 427,10 mil. AZN |
1. 11. 2004 | 418,20 mil. AZN |
1. 12. 2004 | 477,80 mil. AZN |
1. 1. 2005 | 427,30 mil. AZN |
1. 2. 2005 | 440,80 mil. AZN |
1. 3. 2005 | 442,40 mil. AZN |
1. 4. 2005 | 470,40 mil. AZN |
1. 5. 2005 | 497,90 mil. AZN |
1. 6. 2005 | 534,70 mil. AZN |
1. 7. 2005 | 563,10 mil. AZN |
1. 8. 2005 | 572,70 mil. AZN |
1. 9. 2005 | 603,30 mil. AZN |
1. 10. 2005 | 565,30 mil. AZN |
1. 11. 2005 | 529,70 mil. AZN |
1. 12. 2005 | 547,40 mil. AZN |
1. 1. 2006 | 466,20 mil. AZN |
1. 2. 2006 | 472,40 mil. AZN |
1. 3. 2006 | 519,50 mil. AZN |
1. 4. 2006 | 564,00 mil. AZN |
1. 5. 2006 | 629,30 mil. AZN |
1. 6. 2006 | 728,10 mil. AZN |
1. 7. 2006 | 861,70 mil. AZN |
1. 8. 2006 | 915,00 mil. AZN |
1. 9. 2006 | 996,80 mil. AZN |
1. 10. 2006 | 1,10 mld. AZN |
1. 11. 2006 | 1,11 mld. AZN |
1. 12. 2006 | 1,31 mld. AZN |
1. 1. 2007 | 1,21 mld. AZN |
1. 2. 2007 | 1,29 mld. AZN |
1. 3. 2007 | 1,36 mld. AZN |
1. 4. 2007 | 1,43 mld. AZN |
1. 5. 2007 | 1,53 mld. AZN |
1. 6. 2007 | 1,72 mld. AZN |
1. 7. 2007 | 1,88 mld. AZN |
1. 8. 2007 | 1,94 mld. AZN |
1. 9. 2007 | 2,05 mld. AZN |
1. 10. 2007 | 2,14 mld. AZN |
1. 11. 2007 | 2,26 mld. AZN |
1. 12. 2007 | 2,71 mld. AZN |
1. 1. 2008 | 2,52 mld. AZN |
1. 2. 2008 | 2,57 mld. AZN |
1. 3. 2008 | 2,73 mld. AZN |
1. 4. 2008 | 2,87 mld. AZN |
1. 5. 2008 | 2,97 mld. AZN |
1. 6. 2008 | 3,19 mld. AZN |
1. 7. 2008 | 3,49 mld. AZN |
1. 8. 2008 | 3,55 mld. AZN |
1. 9. 2008 | 3,63 mld. AZN |
1. 10. 2008 | 3,64 mld. AZN |
1. 11. 2008 | 3,67 mld. AZN |
1. 12. 2008 | 4,15 mld. AZN |
1. 1. 2009 | 3,90 mld. AZN |
1. 2. 2009 | 3,67 mld. AZN |
1. 3. 2009 | 3,30 mld. AZN |
1. 4. 2009 | 3,30 mld. AZN |
1. 5. 2009 | 3,40 mld. AZN |
1. 6. 2009 | 3,49 mld. AZN |
1. 7. 2009 | 3,66 mld. AZN |
1. 8. 2009 | 3,65 mld. AZN |
1. 9. 2009 | 3,62 mld. AZN |
1. 10. 2009 | 3,67 mld. AZN |
1. 11. 2009 | 3,81 mld. AZN |
1. 12. 2009 | 4,17 mld. AZN |
1. 1. 2010 | 3,97 mld. AZN |
1. 2. 2010 | 4,08 mld. AZN |
1. 3. 2010 | 4,31 mld. AZN |
1. 4. 2010 | 4,43 mld. AZN |
1. 5. 2010 | 4,54 mld. AZN |
1. 6. 2010 | 4,59 mld. AZN |
1. 7. 2010 | 4,81 mld. AZN |
1. 8. 2010 | 4,85 mld. AZN |
1. 9. 2010 | 4,90 mld. AZN |
1. 10. 2010 | 4,94 mld. AZN |
1. 11. 2010 | 4,99 mld. AZN |
1. 12. 2010 | 5,46 mld. AZN |
1. 1. 2011 | 5,27 mld. AZN |
1. 2. 2011 | 5,36 mld. AZN |
1. 3. 2011 | 5,43 mld. AZN |
1. 4. 2011 | 5,46 mld. AZN |
1. 5. 2011 | 5,61 mld. AZN |
1. 6. 2011 | 5,85 mld. AZN |
1. 7. 2011 | 6,20 mld. AZN |
1. 8. 2011 | 6,49 mld. AZN |
1. 9. 2011 | 6,47 mld. AZN |
1. 10. 2011 | 6,51 mld. AZN |
1. 11. 2011 | 6,53 mld. AZN |
1. 12. 2011 | 7,16 mld. AZN |
1. 1. 2012 | 6,81 mld. AZN |
1. 2. 2012 | 6,91 mld. AZN |
1. 3. 2012 | 7,24 mld. AZN |
1. 4. 2012 | 7,31 mld. AZN |
1. 5. 2012 | 7,51 mld. AZN |
1. 6. 2012 | 7,75 mld. AZN |
1. 7. 2012 | 8,01 mld. AZN |
1. 8. 2012 | 8,13 mld. AZN |
1. 9. 2012 | 8,32 mld. AZN |
1. 10. 2012 | 8,42 mld. AZN |
1. 11. 2012 | 8,38 mld. AZN |
1. 12. 2012 | 9,26 mld. AZN |
1. 1. 2013 | 8,82 mld. AZN |
1. 2. 2013 | 8,86 mld. AZN |
1. 3. 2013 | 9,00 mld. AZN |
1. 4. 2013 | 8,98 mld. AZN |
1. 5. 2013 | 9,10 mld. AZN |
1. 6. 2013 | 9,22 mld. AZN |
1. 7. 2013 | 9,46 mld. AZN |
1. 8. 2013 | 9,52 mld. AZN |
1. 9. 2013 | 9,56 mld. AZN |
1. 10. 2013 | 9,72 mld. AZN |
1. 11. 2013 | 9,85 mld. AZN |
1. 12. 2013 | 10,46 mld. AZN |
1. 1. 2014 | 9,91 mld. AZN |
1. 2. 2014 | 9,96 mld. AZN |
1. 3. 2014 | 9,95 mld. AZN |
1. 4. 2014 | 10,05 mld. AZN |
1. 5. 2014 | 10,21 mld. AZN |
1. 6. 2014 | 10,34 mld. AZN |
1. 7. 2014 | 10,51 mld. AZN |
1. 8. 2014 | 10,49 mld. AZN |
1. 9. 2014 | 10,39 mld. AZN |
1. 10. 2014 | 10,31 mld. AZN |
1. 11. 2014 | 10,32 mld. AZN |
1. 12. 2014 | 10,15 mld. AZN |
1. 1. 2015 | 9,35 mld. AZN |
1. 2. 2015 | 7,96 mld. AZN |
1. 3. 2015 | 7,40 mld. AZN |
1. 4. 2015 | 6,42 mld. AZN |
1. 5. 2015 | 6,49 mld. AZN |
1. 6. 2015 | 6,36 mld. AZN |
1. 7. 2015 | 6,37 mld. AZN |
1. 8. 2015 | 5,50 mld. AZN |
1. 9. 2015 | 5,46 mld. AZN |
1. 10. 2015 | 5,43 mld. AZN |
1. 11. 2015 | 5,18 mld. AZN |
1. 12. 2015 | 4,78 mld. AZN |
1. 1. 2016 | 4,49 mld. AZN |
1. 2. 2016 | 4,96 mld. AZN |
1. 3. 2016 | 5,03 mld. AZN |
1. 4. 2016 | 5,30 mld. AZN |
1. 5. 2016 | 5,58 mld. AZN |
1. 6. 2016 | 5,67 mld. AZN |
1. 7. 2016 | 5,84 mld. AZN |
1. 8. 2016 | 5,76 mld. AZN |
1. 9. 2016 | 5,68 mld. AZN |
1. 10. 2016 | 5,74 mld. AZN |
1. 11. 2016 | 5,83 mld. AZN |
1. 12. 2016 | 6,38 mld. AZN |
1. 1. 2017 | 5,92 mld. AZN |
1. 2. 2017 | 5,99 mld. AZN |
1. 3. 2017 | 6,15 mld. AZN |
1. 4. 2017 | 6,35 mld. AZN |
1. 5. 2017 | 6,54 mld. AZN |
1. 6. 2017 | 6,77 mld. AZN |
1. 7. 2017 | 6,94 mld. AZN |
1. 8. 2017 | 7,00 mld. AZN |
1. 9. 2017 | 7,09 mld. AZN |
1. 10. 2017 | 7,09 mld. AZN |
1. 11. 2017 | 7,15 mld. AZN |
1. 12. 2017 | 7,49 mld. AZN |
1. 1. 2018 | 7,38 mld. AZN |
1. 2. 2018 | 7,31 mld. AZN |
1. 3. 2018 | 7,40 mld. AZN |
1. 4. 2018 | 6,92 mld. AZN |
1. 5. 2018 | 7,05 mld. AZN |
1. 6. 2018 | 7,17 mld. AZN |
1. 7. 2018 | 7,38 mld. AZN |
1. 8. 2018 | 6,91 mld. AZN |
1. 9. 2018 | 6,88 mld. AZN |
1. 10. 2018 | 7,12 mld. AZN |
1. 11. 2018 | 7,31 mld. AZN |
1. 12. 2018 | 7,60 mld. AZN |
1. 1. 2019 | 7,29 mld. AZN |
1. 2. 2019 | 7,33 mld. AZN |
1. 3. 2019 | 7,54 mld. AZN |
1. 4. 2019 | 7,78 mld. AZN |
1. 5. 2019 | 8,15 mld. AZN |
1. 6. 2019 | 8,38 mld. AZN |
1. 7. 2019 | 8,58 mld. AZN |
1. 8. 2019 | 8,54 mld. AZN |
1. 9. 2019 | 8,58 mld. AZN |
1. 10. 2019 | 8,69 mld. AZN |
1. 11. 2019 | 8,83 mld. AZN |
1. 12. 2019 | 9,50 mld. AZN |
1. 1. 2020 | 9,27 mld. AZN |
1. 2. 2020 | 9,58 mld. AZN |
1. 3. 2020 | 8,53 mld. AZN |
1. 4. 2020 | 8,71 mld. AZN |
1. 5. 2020 | 9,01 mld. AZN |
1. 6. 2020 | 9,25 mld. AZN |
1. 7. 2020 | 9,72 mld. AZN |
1. 8. 2020 | 9,85 mld. AZN |
1. 9. 2020 | 9,87 mld. AZN |
1. 10. 2020 | 9,99 mld. AZN |
1. 11. 2020 | 10,16 mld. AZN |
1. 12. 2020 | 10,77 mld. AZN |
1. 1. 2021 | 10,33 mld. AZN |
1. 2. 2021 | 10,46 mld. AZN |
1. 3. 2021 | 10,59 mld. AZN |
1. 4. 2021 | 10,56 mld. AZN |
1. 5. 2021 | 10,65 mld. AZN |
1. 6. 2021 | 10,74 mld. AZN |
1. 7. 2021 | 11,05 mld. AZN |
1. 8. 2021 | 10,99 mld. AZN |
1. 9. 2021 | 11,04 mld. AZN |
1. 10. 2021 | 11,08 mld. AZN |
1. 11. 2021 | 10,85 mld. AZN |
1. 12. 2021 | 10,94 mld. AZN |
1. 1. 2022 | 10,28 mld. AZN |
1. 2. 2022 | 10,48 mld. AZN |
1. 3. 2022 | 10,53 mld. AZN |
1. 4. 2022 | 10,84 mld. AZN |
1. 5. 2022 | 11,25 mld. AZN |
1. 6. 2022 | 11,71 mld. AZN |
1. 7. 2022 | 12,15 mld. AZN |
1. 8. 2022 | 12,17 mld. AZN |
1. 9. 2022 | 12,30 mld. AZN |
1. 10. 2022 | 12,54 mld. AZN |
1. 11. 2022 | 12,73 mld. AZN |
1. 12. 2022 | 13,30 mld. AZN |
1. 1. 2023 | 13,26 mld. AZN |
1. 2. 2023 | 13,58 mld. AZN |
1. 3. 2023 | 13,69 mld. AZN |
1. 4. 2023 | 13,91 mld. AZN |
1. 5. 2023 | 13,98 mld. AZN |
1. 6. 2023 | 14,53 mld. AZN |
1. 7. 2023 | 14,73 mld. AZN |
1. 8. 2023 | 14,60 mld. AZN |
1. 9. 2023 | 14,74 mld. AZN |
1. 10. 2023 | 14,94 mld. AZN |
1. 11. 2023 | 15,12 mld. AZN |
1. 12. 2023 | 15,87 mld. AZN |
1. 1. 2024 | 15,42 mld. AZN |
1. 2. 2024 | 15,25 mld. AZN |
1. 3. 2024 | 15,44 mld. AZN |
1. 4. 2024 | 15,30 mld. AZN |
Menová zásoba M0 História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 4. 2024 | 15,298 mld. AZN |
1. 3. 2024 | 15,436 mld. AZN |
1. 2. 2024 | 15,246 mld. AZN |
1. 1. 2024 | 15,417 mld. AZN |
1. 12. 2023 | 15,873 mld. AZN |
1. 11. 2023 | 15,118 mld. AZN |
1. 10. 2023 | 14,941 mld. AZN |
1. 9. 2023 | 14,742 mld. AZN |
1. 8. 2023 | 14,605 mld. AZN |
1. 7. 2023 | 14,725 mld. AZN |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Menová zásoba M0
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇦🇿 Devízové rezervy | 11,661 mld. USD | 11,654 mld. USD | Mesačne |
🇦🇿 Objem peňazí M1 | 28,316 mld. AZN | 28,699 mld. AZN | Mesačne |
🇦🇿 Peňažná zásoba M3 | 45,277 mld. AZN | 44,83 mld. AZN | Mesačne |
🇦🇿 Peněžní agregát M2 | 34,268 mld. AZN | 34,454 mld. AZN | Mesačne |
🇦🇿 Sadzba úrokovej sadzby na vklady | 8,73 % | 8,98 % | Ročne |
🇦🇿 Úroková sadzba | 7,25 % | 7,25 % | frequency_daily |
Peniaze v obehu v Azerbajdžane (M0) predstavujú najlikvidnejší ukazovateľ ponuky peňazí, ktorý zahŕňa mince a bankovky v obehu a ďalšie aktíva ľahko zameniteľné za hotovosť. Ponuka peňazí M0 a M1 sú tiež známe ako úzka ponuka peňazí.
Makrostránky pre iné krajiny v Ázia
- 🇨🇳Čína
- 🇮🇳India
- 🇮🇩Indonézia
- 🇯🇵Japonsko
- 🇸🇦Saudská Arábia
- 🇸🇬Singapur
- 🇰🇷Južná Kórea
- 🇹🇷Turecko
- 🇦🇫Afganistan
- 🇦🇲Arménsko
- 🇧🇭Bahrajn
- 🇧🇩Bangladéš
- 🇧🇹Bután
- 🇧🇳Brunej
- 🇰🇭Kambódža
- 🇹🇱Východný Timor
- 🇬🇪Gruzínsko
- 🇭🇰Hongkong
- 🇮🇷Irán
- 🇮🇶Irak
- 🇮🇱Izrael
- 🇯🇴Jordánsko
- 🇰🇿Kazachstan
- 🇰🇼Kuvajt
- 🇰🇬Kirgizsko
- 🇱🇦Laos
- 🇱🇧Libanon
- 🇲🇴Macao
- 🇲🇾Malajzia
- 🇲🇻Maledivy
- 🇲🇳Mongolsko
- 🇲🇲Mjanmarsko
- 🇳🇵Nepal
- 🇰🇵Severná Kórea
- 🇴🇲Omán
- 🇵🇰Pakistan
- 🇵🇸Palestína
- 🇵🇭Filipíny
- 🇶🇦Katar
- 🇱🇰Srí Lanka
- 🇸🇾Sýria
- 🇹🇼Taiwan
- 🇹🇯Tadžikistan
- 🇹🇭Thajsko
- 🇹🇲Turkménsko
- 🇦🇪Spojené arabské emiráty
- 🇺🇿Uzbekistan
- 🇻🇳Vietnam
- 🇾🇪Jemen
Čo je Menová zásoba M0
Kategória „Money Supply M0“ na našej webovej stránke Eulerpool je dôležitou súčasťou nášho komplexného prístupu k zobrazovaniu makroekonomických údajov. V kontexte ekonomických analýz a politických rozhodnutí zohráva Money Supply M0 zásadnú úlohu, pretože predstavuje základný komponent menovej zásoby v hospodárstve každej krajiny. V nasledujúcej podrobne opísanej analýze sa budeme zaoberať významom, komponentmi, meraním a dôsledkami tejto ekonomickej kategórie. Pre začiatok, pojem Money Supply M0 označuje najlikvidnejšiu formu peňazí v obehu, ktorá zahrňuje fyzické bankovky a mince priamo držané verejnosťou a nebankovými subjektami. Tento segment peňažnej zásoby je dôležitý, pretože predstavuje okamžité platobné prostriedky, ktoré sú ľahko dostupné pre spotrebiteľov a podniky na realizáciu transakcií. Money Supply M0 je teda základným ukazovateľom zdravo fungujúceho ekonomického systému. Má priamy vplyv na poskytovanie likvidity v ekonomike a môže byť považovaný za referenčný bod pre stanovovanie menovej politiky centrálnych bánk. Centrálne banky sledujú M0 ako kritický nástroj, pretože zmeny v tejto oblasti môžu signalizovať potrebu menových intervencií na stabilizáciu ekonomiky. Analýza Money Supply M0 zahŕňa niekoľko kľúčových komponentov. Prvým je fyzické obeživo, ktoré zahŕňa všetky bankovky a mince v obehu mimo bankového systému. Druhým komponentom sú vklady, ktoré sú okamžite dostupné na výber a použitie. Tretí komponent môže v niektorých prípadoch zahŕňať aj určité rezervy držané komerčnými bankami v centrálnych bankách, ak sú tieto rezervy okamžite dostupné na výbery. Meranie Money Supply M0 je technicky náročné a vyžaduje presné sledovanie množstva obeživa v ekonomickom systéme. Centrálne banky často používajú časovo aktualizované štatistiky, aby poskytli čo najpresnejší obraz o stave M0. Tieto údaje sú kritické pre ekonómov a finančných analytikov, ktorí využívajú M0 na predikciu makroekonomických trendov a identifikáciu potenciálnych rizík pre hospodársku stabilitu. Význam Money Supply M0 je ďalej zvýraznený jeho vplyvom na infláciu a defláciu. Zmeny v množstve peňazí v obehu môžu mať priame dôsledky na cenovú stabilitu v ekonomike. Napríklad, ak sa množstvo peňazí v obehu zvýši príliš rýchlo, môže to viesť k inflačným tlakom, čo zvýši ceny tovarov a služieb. Naopak, nedostatočné množstvo peňazí v obehu môže vyvolať defláciu, ktorá negatívne ovplyvní ekonomický rast a zamestnanosť. Money Supply M0 má tiež zásadný vplyv na finančné trhy. Investori a trhoví analytici sledujú tieto údaje s veľkou pozornosťou, pretože zmeny v M0 môžu signalizovať budúce zmeny v úrokových mierach, investičných príležitostiach a dopyte po rôznych finančných aktívach. Rovnako, banky a finančné inštitúcie používajú M0 na riadenie svojej likvidity a zabezpečenie dostatočných rezerv na pokrytie požiadaviek klientov. V ekonomických modeloch a analýzach môže byť Money Supply M0 použitý ako proxy premenná pre širšie ukazovatele peňažnej zásoby. Zatiaľ čo širšie ukazovatele ako M1, M2 alebo M3 zahrňujú dodatočné zložky ako termínované vklady a iné krátkodobé finančné nástroje, M0 poskytuje najjednoduchší a najširšie akceptovaný prehľad o najzákladnejšej vrstve peňažnej zásoby. Eulerpool, ako profesionálna platforma pre zobrazovanie makroekonomických údajov, poskytuje podrobné a aktualizované údaje o Money Supply M0 pre rôzne ekonomiky po celom svete. Naše nástroje na vizualizáciu údajov a analytické nástroje umožňujú používateľom hlboko sa ponoriť do trendov a vzorcov v tejto kritickej makroekonomickej kategórii. Záverom možno povedať, že Money Supply M0 je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických analýz a tvorby menovej politiky. Jeho význam spočíva v schopnosti poskytnúť okamžitý obraz o likvidite v ekonomike a ovplyvniť rôzne aspekty, ako je inflácia, ekonomický rast a finančná stabilita. Prostredníctvom podrobnej analýzy a presných údajov o M0, ktoré poskytujeme na Eulerpool, môžu investori, finanční analytici a ekonomické subjekty robiť lepšie informované rozhodnutia a predikcie na poli makroekonomickej dynamiky.