Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Saudská Arábia Výdavky na obranu
Cena
Aktuálna hodnota Výdavky na obranu v Saudská Arábia je 70,92 mld. USD. Výdavky na obranu v Saudská Arábia narástli na 70,92 mld. USD k 1. 1. 2022, po tom čo boli 63,195 mld. USD k 1. 1. 2021. Od 1. 1. 1958 do 1. 1. 2023 bol priemerný HDP v Saudská Arábia 25,63 mld. USD. Historické maximum bolo dosiahnuté 1. 1. 2015 s 87,19 mld. USD, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná 1. 1. 1958 s 71,20 mil. USD.
Výdavky na obranu ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Vojenské výdavky | |
---|---|
1. 1. 1958 | 71,20 mil. USD |
1. 1. 1959 | 72,30 mil. USD |
1. 1. 1960 | 140,90 mil. USD |
1. 1. 1961 | 71,60 mil. USD |
1. 1. 1962 | 84,20 mil. USD |
1. 1. 1963 | 113,80 mil. USD |
1. 1. 1964 | 123,60 mil. USD |
1. 1. 1965 | 177,80 mil. USD |
1. 1. 1966 | 300,40 mil. USD |
1. 1. 1967 | 336,20 mil. USD |
1. 1. 1968 | 338,70 mil. USD |
1. 1. 1969 | 429,30 mil. USD |
1. 1. 1970 | 471,60 mil. USD |
1. 1. 1971 | 587,30 mil. USD |
1. 1. 1972 | 930,60 mil. USD |
1. 1. 1973 | 1,57 mld. USD |
1. 1. 1977 | 11,58 mld. USD |
1. 1. 1978 | 13,40 mld. USD |
1. 1. 1979 | 17,62 mld. USD |
1. 1. 1980 | 20,72 mld. USD |
1. 1. 1981 | 24,40 mld. USD |
1. 1. 1982 | 27,10 mld. USD |
1. 1. 1983 | 21,87 mld. USD |
1. 1. 1984 | 22,67 mld. USD |
1. 1. 1985 | 17,66 mld. USD |
1. 1. 1987 | 14,46 mld. USD |
1. 1. 1988 | 13,35 mld. USD |
1. 1. 1989 | 12,75 mld. USD |
1. 1. 1990 | 16,36 mld. USD |
1. 1. 1991 | 16,36 mld. USD |
1. 1. 1992 | 15,36 mld. USD |
1. 1. 1993 | 16,45 mld. USD |
1. 1. 1994 | 14,28 mld. USD |
1. 1. 1995 | 13,20 mld. USD |
1. 1. 1996 | 13,34 mld. USD |
1. 1. 1997 | 18,13 mld. USD |
1. 1. 1998 | 20,86 mld. USD |
1. 1. 1999 | 18,32 mld. USD |
1. 1. 2000 | 19,96 mld. USD |
1. 1. 2001 | 21,03 mld. USD |
1. 1. 2002 | 18,50 mld. USD |
1. 1. 2003 | 18,75 mld. USD |
1. 1. 2004 | 20,91 mld. USD |
1. 1. 2005 | 25,39 mld. USD |
1. 1. 2006 | 29,58 mld. USD |
1. 1. 2007 | 35,47 mld. USD |
1. 1. 2008 | 38,22 mld. USD |
1. 1. 2009 | 41,27 mld. USD |
1. 1. 2010 | 45,24 mld. USD |
1. 1. 2011 | 48,53 mld. USD |
1. 1. 2012 | 56,50 mld. USD |
1. 1. 2013 | 67,02 mld. USD |
1. 1. 2014 | 80,76 mld. USD |
1. 1. 2015 | 87,19 mld. USD |
1. 1. 2016 | 63,67 mld. USD |
1. 1. 2017 | 70,40 mld. USD |
1. 1. 2018 | 74,61 mld. USD |
1. 1. 2019 | 65,36 mld. USD |
1. 1. 2020 | 64,56 mld. USD |
1. 1. 2021 | 63,19 mld. USD |
1. 1. 2022 | 70,92 mld. USD |
Výdavky na obranu História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 1. 2022 | 70,92 mld. USD |
1. 1. 2021 | 63,195 mld. USD |
1. 1. 2020 | 64,558 mld. USD |
1. 1. 2019 | 65,363 mld. USD |
1. 1. 2018 | 74,612 mld. USD |
1. 1. 2017 | 70,4 mld. USD |
1. 1. 2016 | 63,673 mld. USD |
1. 1. 2015 | 87,186 mld. USD |
1. 1. 2014 | 80,762 mld. USD |
1. 1. 2013 | 67,02 mld. USD |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Výdavky na obranu
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇸🇦 Hodnota štátneho rozpočtu | -80,946 mld. SAR | 103,855 mld. SAR | Ročne |
🇸🇦 Index korupcie | 52 Points | 51 Points | Ročne |
🇸🇦 Korupčný rebríček | 53 | 54 | Ročne |
🇸🇦 Štátne príjmy | 1,212 Bio. SAR | 1,268 Bio. SAR | Ročne |
🇸🇦 Štátne výdavky | 1,293 Bio. SAR | 1,164 Bio. SAR | Ročne |
🇸🇦 Štátne výdavky | 280,713 mld. SAR | 223,584 mld. SAR | kvartál |
🇸🇦 Štátny dlh k HDP | 30 % of GDP | 32,5 % of GDP | Ročne |
🇸🇦 štátny rozpočet | -2 % of GDP | 2,5 % of GDP | Ročne |
Makrostránky pre iné krajiny v Ázia
- 🇨🇳Čína
- 🇮🇳India
- 🇮🇩Indonézia
- 🇯🇵Japonsko
- 🇸🇬Singapur
- 🇰🇷Južná Kórea
- 🇹🇷Turecko
- 🇦🇫Afganistan
- 🇦🇲Arménsko
- 🇦🇿Azerbajdžan
- 🇧🇭Bahrajn
- 🇧🇩Bangladéš
- 🇧🇹Bután
- 🇧🇳Brunej
- 🇰🇭Kambódža
- 🇹🇱Východný Timor
- 🇬🇪Gruzínsko
- 🇭🇰Hongkong
- 🇮🇷Irán
- 🇮🇶Irak
- 🇮🇱Izrael
- 🇯🇴Jordánsko
- 🇰🇿Kazachstan
- 🇰🇼Kuvajt
- 🇰🇬Kirgizsko
- 🇱🇦Laos
- 🇱🇧Libanon
- 🇲🇴Macao
- 🇲🇾Malajzia
- 🇲🇻Maledivy
- 🇲🇳Mongolsko
- 🇲🇲Mjanmarsko
- 🇳🇵Nepal
- 🇰🇵Severná Kórea
- 🇴🇲Omán
- 🇵🇰Pakistan
- 🇵🇸Palestína
- 🇵🇭Filipíny
- 🇶🇦Katar
- 🇱🇰Srí Lanka
- 🇸🇾Sýria
- 🇹🇼Taiwan
- 🇹🇯Tadžikistan
- 🇹🇭Thajsko
- 🇹🇲Turkménsko
- 🇦🇪Spojené arabské emiráty
- 🇺🇿Uzbekistan
- 🇻🇳Vietnam
- 🇾🇪Jemen
Čo je Výdavky na obranu
Kategória "Vojenské výdavky" na našom profesionálnom webe eulerpool, ktorý poskytuje komplexné makroekonomické dáta, je venovaná podrobnému skúmaniu a analýze finančných prostriedkov, ktoré jednotlivé štáty sveta investujú do svojich obranných a vojenských síl. Vojenské výdavky predstavujú významnú časť štátnych rozpočtov a majú zásadný vplyv na bezpečnosť, medzinárodné vzťahy, ako aj na ekonomický rast a stabilitu krajín. V tejto kategórii vám prinášame detailné informácie a štatistiky o vojenských výdavkoch, ich vývoji a trendoch, ktoré umožňujú lepšie pochopiť dynamiku globálnej bezpečnosti a ekonomickú situáciu jednotlivých štátov. Vojenské výdavky sú definované ako celkové finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na všestrannú podporu ozbrojených síl, vrátane výdavkov na personál, výstroj, výzbroj, výcvik, výskum a vývoj, ako aj na rôzne vojenské operácie a misie. Výška týchto výdavkov v jednotlivých krajinách je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patria geopolitické hrozby, úroveň technickej pokročilosti, vojenské záväzky v rámci medzinárodných aliancií, ako aj vnútropolitické a ekonomické podmienky. Zatiaľ čo niektoré krajiny vynakladajú značné prostriedky na modernizáciu a zvyšovanie kapacít svojich ozbrojených síl, iné sa snažia optimalizovať svoje vojenské rozpočty s dôrazom na efektívnosť a udržateľný rozvoj. Analýza vojenských výdavkov poskytuje cenné informácie o prioritách a strategických cieľoch jednotlivých vlád. Napríklad, výdavky na výskum a vývoj vojenskej techniky často naznačujú snahu o technologickú dominanciu a inováciu, zatiaľ čo vysoké personálne výdavky môžu signalizovať zameranie na zvýšenie počtu vojakov a zlepšenie ich kvalifikácie. Ako ukazujú historické dáta, rast vojenských výdavkov môže byť indikátorom zvýšeného napätia v medzinárodných vzťahoch alebo príprav na možný konflikt. Naša platforma eulerpool prináša aktuálne a historické údaje o vojenských výdavkoch z rôznych zdrojov, vrátane národných rozpočtových úradov, medzinárodných organizácií ako NATO a OSN, a prestížnych výskumných inštitúcií ako Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Tieto dáta sú starostlivo spracované a prezentované prostredníctvom grafov, tabuliek a interaktívnych nástrojov, ktoré umožňujú detailné porovnanie medzi krajinami a identifikáciu dlhodobých trendov. Pri pohľade na globálne štatistiky vojenských výdavkov za posledné dekády môžeme pozorovať niekoľko zaujímavých trendov. V krajinách so silným hospodárskym rastom, ako sú Spojené štáty americké, Čína a Rusko, sa vojenské výdavky dlhodobo udržiavajú na vysokej úrovni. Spojené štáty napríklad pravidelne vynakladajú viac ako 700 miliárd dolárov ročne na svoje ozbrojené sily, čo je takmer polovica svetových vojenských výdavkov. Čína a Rusko tiež neustále zvyšujú svoje vojenské rozpočty, čo reflektuje ich ambície ako globálnych hráčov a odhodlanie zaistiť svoju národnú bezpečnosť a geopolitický vplyv. V Európe sú vojenské výdavky charakterizované výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko majú tradične vyššie vojenské rozpočty, zatiaľ čo mnohé stredoeurópske a východoeurópske krajiny zvýšili svoje výdavky v reakcii na bezpečnostné hrozby a v rámci plnenia záväzkov voči NATO. Napriek tomu, že vojenské výdavky v Európe všeobecne vzrástli, mnohé vlády stále hľadajú rovnováhu medzi potrebou investovať do obrany a požiadavkami na finančnú disciplínu a efektivitu verejných výdavkov. V Ázii a Oceánii je vojenská expanzia najviditeľnejšia v krajinách ako Čína, India, Japonsko a Južná Kórea. Čína patrí medzi popredných lídrov v raste vojenských výdavkov, ktoré využíva na posilnenie svojej modernizovanej armády a námorníctva. India sa tiež snaží dobehnúť svojho severného suseda, pričom se rovnako zameriava na modernizáciu obranných schopností a expanziu vojenskej technológie. Japonsko a Južná Kórea, aj keď vo všeobecnosti udržiavajú mierový a stabilný medzinárodný postoj, zároveň nepretržite vylepšujú svoju obrannú infraštruktúru ako odpoveď na regionálne napätia a potenciálne hrozby zo strany Severnej Kórey. V Latinoamerike a Afrike sú vojenské výdavky výrazne nižšie v porovnaní s vyspelejšími regiónmi, aj keď niektoré krajiny, ako Brazília v Južnej Amerike či Nigéria v Afrike, zväčšujú svoje armádne kapacity na riešenie vnútorných aj regionálnych konfliktov. Ekonomické aspekty vojenských výdavkov sú predmetom mnohých výskumov a diskusií. Vysoké vojenské výdavky môžu mať pozitívne aj negatívne účinky na národnú ekonomiku. Na jednej strane môžu podporovať inovačné technológie, vytvárať pracovné miesta a stimulovať priemyselný rast. Na druhej strane, príliš vysoké výdavky na obranu môžu preťažovať štátny rozpočet, znižovať investície do sociálnych služieb a infraštruktúry a mať negatívny dopad na dlhodobú ekonomickú stabilitu. Naša kategória "Vojenské výdavky" je určená pre analytikov, výskumníkov, študentov a všetkých záujemcov o hlbšie pochopenie tejto kľúčovej oblasti makroekonomiky. Na webe eulerpool poskytujeme nielen detailné dáta a analýzy, ale aj správy a články o aktuálnych udalostiach a trendoch vo vojenských výdavkoch na globálnej a národnej úrovni. Naším cieľom je prinášať hodnotné a spoľahlivé informácie, ktoré prispejú k fundovanému rozhodovaniu a strategickému plánovaniu v kontexte globálnej bezpečnosti a ekonomického rozvoja.