Mit vyhliadkou stať sa ďalším nemeckým kancelárom čelí Friedrich Merz centrálnej prekážke: takzvanej „dlhovej brzde“. Toto pravidlo, zakotvené v ústave, výrazne obmedzuje štátne nové zadlžovanie a je čoraz viac vnímané ako brzda rastu. Odborníci varujú, že pevné pravidlo ovplyvňuje investičný potenciál Nemecka, najmä na pozadí chátrajúcej infraštruktúry, nedostatočne financovanej obrany a rastúcich ekonomických výziev zo strany USA.
Jens Südekum, profesor medzinárodnej ekonómie na Univerzite v Düsseldorfe, vyjadril obavy, že dlhová brzda fakticky znemožňuje rozsiahle investície. „Bez reformy sa Nemecko stane neovládateľným,“ povedal Südekum. Existuje veľká obava, že hospodárstvo bude naďalej trpieť a investície nebudú prichádzať, zatiaľ čo konkurenti ako USA a Čína mobilizujú vysoké sumy.
Dlhová brzda bola zavedená v roku 2009 za vtedajšej kancelárky CDU Angely Merkelovej a stanovuje hornú hranicu štrukturálneho nového zadlženia federácie na 0,35 percenta HDP. Ale pomery sa zmenili: Dôležité odvetvia a politici, od Bundesbank po vplyvnú hospodársku lobby BDI, požadujú reformu s cieľom umožniť nevyhnutné investície. Podľa niektorých ekonómov štátny dlh Nemecka, ktorý v roku 2024 pravdepodobne dosiahne 64 percent HDP, poskytuje dostatočný priestor na novú interpretáciu.
Merz sám, zástanca vyrovnaných rozpočtov, doteraz odmietal radikálne opustenie dlhovej brzdy, zostáva však opatrne otvorený diskusii. „V politike nie je nič definitívne vylúčené,“ povedal nedávno. Možnosti, ktoré nechajú ústavu nedotknutú, by zahŕňali špeciálny fond na investície, podobný 100-miliardovému fondu pre Bundeswehr, ktorý Olaf Scholz založil v roku 2022.
Niektorí ekonómovia navrhujú urobiť dlhovú brzdu flexibilnejšou, napríklad tak, že by sa orientovala podľa pomeru dlhu k HDP. To by si však vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v Bundestagu. Bolo by to možné len vtedy, ak by Merz vytvoril širokú koalíciu z CDU, SPD a Zelených – čo je výzva, keď v parlamente posilňujú extrémne strany ako AfD alebo Die Linke.
Napätie sledujú aj európski partneri debatu. Brusel tlačí členské štáty EÚ k vyšším investíciám, aby posilnili svoju globálnu konkurencieschopnosť voči USA a Číne. Nemecko, ako najväčší čistý prispievateľ Únie, hrá kľúčovú úlohu v týchto plánoch.
Merz, bývalý šéf BlackRock-Nemecko, sa vyhýba jasným postojom, aby si zachoval flexibilitu. Napokon, dlhová brzda, ktorá bola kedysi považovaná za garanta solídnych financií, by sa teraz mohla stať prekážkou pre modernizáciu Nemecka a konkurencieschopnosť Európy.
