Urob najlepšie investície svojho života

Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť
Analyse
Profil
🇦🇱

Albánsko Potravinová inflácia

Cena

2,4 %
Zmena +/-
+0,5 %
Zmena %
+23,26 %

Aktuálna hodnota Potravinová inflácia v Albánsko je 2,4 %. Potravinová inflácia v Albánsko sa zvýšila na 2,4 % dňa 1. 8. 2024, po tom, čo bola 1,9 % dňa 1. 7. 2024. Od 1. 1. 2008 do 1. 9. 2024 bol priemerný HDP v Albánsko 4,76 %. Historické maximum bolo dosiahnuté dňa 1. 11. 2022 s 15,30 %, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 2. 2012 s -1,40 %.

Zdroj: Instituti i Statistikave (INSTAT)

Potravinová inflácia

  • 3 roky

  • 5 rokov

  • 10 rokov

  • 25 rokov

  • Max

Inflácia potravín

Potravinová inflácia História

DátumHodnota
1. 8. 20242,4 %
1. 7. 20241,9 %
1. 6. 20242 %
1. 5. 20241,9 %
1. 4. 20241,5 %
1. 3. 20242,1 %
1. 2. 20242,8 %
1. 1. 20245,6 %
1. 12. 20237 %
1. 11. 20237,5 %
1
2
3
4
5
...
20

Podobné makroekonomické ukazovatele pre Potravinová inflácia

MenoAktuálnePredchádzajúciFrekvencia
🇦🇱
CPI Transport
110,5 points111,78 pointsMesačne
🇦🇱
Harmonizovaná miera inflácie YoY
2,5 %2,3 %Mesačne
🇦🇱
Harmonizované spotrebiteľské ceny
118,2 points118,4 pointsMesačne
🇦🇱
Index spotrebiteľských cien (CPI)
116,8 points117,09 pointsMesačne
🇦🇱
Index spotrebiteľských cien bývania a vedľajších nákladov
107,7 points107,64 pointsMesačne
🇦🇱
Miera inflácie
2,2 %2,1 %Mesačne
🇦🇱
Miera inflácie MoM
0,6 %0,5 %Mesačne
🇦🇱
Výrobné ceny
129,3 points129,5 pointskvartál
🇦🇱
Zmena ceny výrobcu
2,8 %3,1 %kvartál

Čo je Potravinová inflácia

Inflačná dynamika v oblasti potravín, alebo jednoducho potravinová inflácia, predstavuje jedno z najdôležitejších makroekonomických tém súčasnosti. Na našej platforme Eulerpool, ktorá sa špecializuje na zobrazovanie makroekonomických dát, kladieme dôraz na presné a odborné spracovanie týchto údajov, pričom potravinová inflácia tvorí jeden z kľúčových ukazovateľov, ktorý sledujeme. Potravinová inflácia má nielen priamy dopad na spotrebiteľov, ale odzrkadľuje aj širšie ekonomické a spoločenské súvislosti. Potravinová inflácia je mierou rastu cien potravín v určitom časovom období. Stúpanie cien potravín má viaceré príčiny, medzi najčastejšie patrí zvýšenie nákladov na suroviny, zvýšenie nákladov na výrobu a distribúciu, nepriaznivé klimatické podmienky alebo geopolitické napätie, ktoré ovplyvňuje dostupnosť základných surovín. V rámci dlhšieho obdobia môžeme pozorovať aj vplyv štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ktoré prispievajú k rôznym vzorom cenových pohybov. Jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú potravinovú infláciu, je cena ropy. Táto surovina je základnou vstupnou položkou nielen pre výrobu umelých hnojív, ale aj pre pohonné hmoty, ktoré sú kľúčové pri preprave potravín. Zvýšenie cien ropy priamo vedie k zvýšeniu nákladov na všetkých stupňoch výroby a distribúcie potravín. Okrem toho majú svoje miesto aj prírodné katastrofy, ktoré môžu významne narušiť produkciu a zásobovanie potravín. Napríklad, dlhšie obdobia sucha, záplavy, hurikány či iné katastrofy môžu ovplyvniť výnosy plodín, čo vedie k zvýšeniu cien potravín. Na úrovni globálnych trhov majú veľký vplyv aj obchodné politiky jednotlivých krajín. Protekcionistické opatrenia, ako sú clá alebo kvóty, môžu obmedziť prístup na trhy, čo vedie k poklesu ponuky a následnému zvýšeniu cien. Embragá na vývoz niektorých kľúčových komodít taktiež majú potenciál spôsobiť výrazné otrasy a cenové šoky v medzinárodnom obchode s potravinami. Ďalším významným faktorom je situácia na devízových trhoch. Fluktuácie výmenných kurzov môžu ovplyvniť dovozné ceny potravín a tým aj vnútornú cenovú hladinu. Silný domáci menový kurz môže zlacniť dovážané potraviny, zatiaľ čo oslabenie meny má opačný efekt. Toto je mimoriadne zjavné v krajinách, ktoré sú silno závislé na dovoze základných potravín. Inflačné tlaky v oblasti potravín majú významný dosah na životnú úroveň obyvateľstva. V krajinách s nižšími príjmami, kde potraviny tvoria väčší podiel na celkových výdavkoch domácností, má potravinová inflácia obzvlášť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky. Vyššie ceny potravín môžu viesť k zníženiu spotreby iných tovarov a služieb, čo môže tlmiť celkový ekonomický rast. Navyše, medzi nižšími príjmovými skupinami môže výrazná potravinová inflácia zvýšiť riziko chudoby a potravinovej neistoty. Z hľadiska makroekonomického riadenia je kontrola potravinovej inflácie náročným úlohou pre centrálne banky a vládne inštitúcie. Nástroje, ako sú úrokové sadzby a monetárna politika, môžu mať len obmedzený vplyv na ceny potravín, ktoré sú často ovplyvnené externými a nesystematickými faktormi. Diskrečné fiškálne opatrenia, napríklad dotácie na potraviny alebo priame intervencie na trhoch, môžu krátkodobo zmierniť tlaky na ceny, avšak dlhodobo môžu vyžadovať udržateľnejší a komplexnejší prístup. Inovácie a technologický pokrok v poľnohospodárstve a potravinárstve sú jednou z možností na zníženie potravinovej inflácie. Efektívnejšie pestovateľské metódy, geneticky modifikované plodiny odolné voči škodcom a klimatickým zmenám, ako aj zlepšenie distribučných sietí môžu prispieť k stabilite cien potravín. Okrem toho môžu investície do infraštruktúry a lepšie logistické riešenia tiež napomôcť znížiť prepravné náklady, čo má následne priaznivý vplyv na konečné ceny potravín. Významným systémovým opatrením môže byť aj podpora miestnych poľnohospodárov a posilnenie potravinovej sebestačnosti. Závislosť na dovoze môže byť zmiernená rozvojom lokálnych zdrojov a produkčných kapacít. Týmto spôsobom sa nielen zníži zraniteľnosť voči vonkajším šokom, ale aj podporí miestna ekonomika, čo má pozitívny vplyv na celkové hospodárske zdravie krajiny. Naše dáta na Eulerpool ponúkajú hĺbkový pohľad do dynamiky potravinovej inflácie s cieľom poskytnúť odborníkom a politikom potrebné nástroje na lepšie rozhodovanie. Údaje sú dôkladne analyzované a neustále aktualizované, čo umožňuje adaptívne a informované prístupy k riešeniu tohto komplexného fenoménu. Naša platforma je miestom spoľahlivých makroekonomických informácií, ktoré zachytávajú aktuálne trendy a poskytujú základ pre predikcie a strategické plánovanie v jednej z najdôležitejších oblastí ekonomickej politiky.