Urob najlepšie investície svojho života
Už od 2 eur sa môžete zabezpečiť Litva Miera zamestnanosti
Cena
Aktuálna hodnota Miera zamestnanosti v Litva je 72,9 %. Miera zamestnanosti v Litva klesla na 72,9 % dňa 1. 12. 2023, po tom, čo bola 74,3 % dňa 1. 9. 2023. Od 1. 3. 2002 do 1. 3. 2024 bol priemerný HDP v Litva 66,02 %. Najvyššia hodnota bola dosiahnutá dňa 1. 9. 2022 s hodnotou 75,20 %, zatiaľ čo najnižšia hodnota bola zaznamenaná dňa 1. 3. 2010 s hodnotou 56,30 %.
Miera zamestnanosti ·
3 roky
5 rokov
10 rokov
25 rokov
Max
Miera zamestnanosti | |
---|---|
1. 3. 2002 | 57,60 % |
1. 6. 2002 | 60,60 % |
1. 9. 2002 | 61,60 % |
1. 12. 2002 | 59,70 % |
1. 3. 2003 | 59,00 % |
1. 6. 2003 | 62,80 % |
1. 9. 2003 | 62,00 % |
1. 12. 2003 | 60,70 % |
1. 3. 2004 | 60,60 % |
1. 6. 2004 | 61,80 % |
1. 9. 2004 | 62,20 % |
1. 12. 2004 | 61,80 % |
1. 3. 2005 | 61,90 % |
1. 6. 2005 | 62,70 % |
1. 9. 2005 | 63,50 % |
1. 12. 2005 | 63,30 % |
1. 3. 2006 | 63,10 % |
1. 6. 2006 | 63,90 % |
1. 9. 2006 | 64,10 % |
1. 12. 2006 | 63,40 % |
1. 3. 2007 | 63,90 % |
1. 6. 2007 | 65,50 % |
1. 9. 2007 | 66,20 % |
1. 12. 2007 | 64,40 % |
1. 3. 2008 | 63,90 % |
1. 6. 2008 | 64,70 % |
1. 9. 2008 | 65,20 % |
1. 12. 2008 | 63,80 % |
1. 3. 2009 | 60,60 % |
1. 6. 2009 | 60,00 % |
1. 9. 2009 | 60,40 % |
1. 12. 2009 | 58,50 % |
1. 3. 2010 | 56,30 % |
1. 6. 2010 | 56,70 % |
1. 9. 2010 | 58,30 % |
1. 12. 2010 | 58,90 % |
1. 3. 2011 | 58,80 % |
1. 6. 2011 | 60,20 % |
1. 9. 2011 | 60,70 % |
1. 12. 2011 | 61,10 % |
1. 3. 2012 | 60,60 % |
1. 6. 2012 | 62,10 % |
1. 9. 2012 | 63,10 % |
1. 12. 2012 | 62,30 % |
1. 3. 2013 | 62,30 % |
1. 6. 2013 | 63,80 % |
1. 9. 2013 | 64,50 % |
1. 12. 2013 | 64,30 % |
1. 3. 2014 | 64,20 % |
1. 6. 2014 | 65,10 % |
1. 9. 2014 | 67,20 % |
1. 12. 2014 | 66,10 % |
1. 3. 2015 | 66,00 % |
1. 6. 2015 | 67,00 % |
1. 9. 2015 | 68,00 % |
1. 12. 2015 | 68,00 % |
1. 3. 2016 | 68,30 % |
1. 6. 2016 | 69,50 % |
1. 9. 2016 | 70,00 % |
1. 12. 2016 | 69,70 % |
1. 3. 2017 | 69,00 % |
1. 6. 2017 | 70,60 % |
1. 9. 2017 | 70,90 % |
1. 12. 2017 | 71,00 % |
1. 3. 2018 | 70,60 % |
1. 6. 2018 | 72,10 % |
1. 9. 2018 | 74,00 % |
1. 12. 2018 | 72,90 % |
1. 3. 2019 | 72,50 % |
1. 6. 2019 | 73,00 % |
1. 9. 2019 | 73,20 % |
1. 12. 2019 | 73,20 % |
1. 3. 2020 | 73,00 % |
1. 6. 2020 | 71,40 % |
1. 9. 2020 | 70,70 % |
1. 12. 2020 | 71,40 % |
1. 3. 2021 | 71,40 % |
1. 6. 2021 | 71,90 % |
1. 9. 2021 | 73,20 % |
1. 12. 2021 | 73,20 % |
1. 3. 2022 | 72,60 % |
1. 6. 2022 | 74,40 % |
1. 9. 2022 | 75,20 % |
1. 12. 2022 | 72,80 % |
1. 3. 2023 | 71,50 % |
1. 6. 2023 | 73,80 % |
1. 9. 2023 | 74,30 % |
1. 12. 2023 | 72,90 % |
Miera zamestnanosti História
Dátum | Hodnota |
---|---|
1. 12. 2023 | 72,9 % |
1. 9. 2023 | 74,3 % |
1. 6. 2023 | 73,8 % |
1. 3. 2023 | 71,5 % |
1. 12. 2022 | 72,8 % |
1. 9. 2022 | 75,2 % |
1. 6. 2022 | 74,4 % |
1. 3. 2022 | 72,6 % |
1. 12. 2021 | 73,2 % |
1. 9. 2021 | 73,2 % |
Podobné makroekonomické ukazovatele pre Miera zamestnanosti
Meno | Aktuálne | Predchádzajúci | Frekvencia |
---|---|---|---|
🇱🇹 Čiastočný úväzok | 85 700 | 84 400 | kvartál |
🇱🇹 Dôchodkový vek mužov | 64,67 Years | 64,5 Years | Ročne |
🇱🇹 Dôchodkový vek žien | 64,33 Years | 64 Years | Ročne |
🇱🇹 Miera dlhodobej nezamestnanosti | 2,4 % | 2,3 % | kvartál |
🇱🇹 Miera nezamestnanosti | 8,2 % | 8,6 % | Mesačne |
🇱🇹 Miera nezamestnanosti mladých ľudí | 16,3 % | 15,2 % | Mesačne |
🇱🇹 Miera zamestnanosti | 63,8 % | 63,1 % | kvartál |
🇱🇹 Minimálne mzdy | 924 EUR/Month | 924 EUR/Month | kvartál |
🇱🇹 Mzdy | 2 161 EUR/Month | 2 110,3 EUR/Month | kvartál |
🇱🇹 Mzdy vo výrobe | 2 060,7 EUR/Month | 2 005 EUR/Month | kvartál |
🇱🇹 Náklady na prácu | 149,2 points | 145,2 points | kvartál |
🇱🇹 Nezamestnané osoby | 148 556 | 153 487 | Mesačne |
🇱🇹 Plný úväzok | 1,273 mil. | 1,288 mil. | kvartál |
🇱🇹 Ponuka pracovných miest | 2,1 % | 2 % | kvartál |
🇱🇹 Ponuky práce | 27 372 | 25 876 | kvartál |
🇱🇹 populácia | 2,886 mil. | 2,857 mil. | Ročne |
🇱🇹 Produktivita | 116,7 points | 116,763 points | kvartál |
🇱🇹 Zamestnanci | 1,454 mil. | 1,472 mil. | kvartál |
🇱🇹 Zmena zamestnanosti | 0,2 % | 1 % | kvartál |
V Litve miera zamestnanosti meria počet ľudí, ktorí majú prácu, ako percento populácie v produktívnom veku.
Makrostránky pre iné krajiny v Európa
- 🇦🇱Albánsko
- 🇦🇹Rakúsko
- 🇧🇾Bielorusko
- 🇧🇪Belgicko
- 🇧🇦Bosna a Hercegovina
- 🇧🇬Bulharsko
- 🇭🇷Chorvátsko
- 🇨🇾Cyprus
- 🇨🇿Česká republika
- 🇩🇰Dánsko
- 🇪🇪Estónsko
- 🇫🇴Faerské ostrovy
- 🇫🇮Fínsko
- 🇫🇷Francúzsko
- 🇩🇪Nemecko
- 🇬🇷Grécko
- 🇭🇺Maďarsko
- 🇮🇸Island
- 🇮🇪Írsko
- 🇮🇹Taliansko
- 🇽🇰Kosovo
- 🇱🇻Lotyšsko
- 🇱🇮Lichtenštajnsko
- 🇱🇺Luxembursko
- 🇲🇰Severné Macedónsko
- 🇲🇹Malta
- 🇲🇩Moldava
- 🇲🇨Monaco
- 🇲🇪Montenegro
- 🇳🇱Holandsko
- 🇳🇴Nórsko
- 🇵🇱Poľsko
- 🇵🇹Portugalsko
- 🇷🇴Rumunsko
- 🇷🇺Rusko
- 🇷🇸Srbsko
- 🇸🇰Slovensko
- 🇸🇮Slovinsko
- 🇪🇸Španielsko
- 🇸🇪Švédsko
- 🇨🇭Švajčiarsko
- 🇺🇦Ukrajina
- 🇬🇧Spojené kráľovstvo
- 🇦🇩Andorra
Čo je Miera zamestnanosti
Employment Rate v slovenskej ekonomike: Dôležitosť, Význam a Súčasné Trendy Employment rate, alebo miera zamestnanosti, je jedným z najdôležitejších makroekonomických ukazovateľov, ktorý poskytuje kľúčový pohľad na stav a vývoj ekonomiky. Na našej webovej stránke eulerpool, ktorá sa špecializuje na zobrazovanie makroekonomických dát, hrá miera zamestnanosti významnú úlohu pri analyzovaní stavu pracovného trhu a hospodárskeho vývoja na Slovensku. Tento článok sa bude podrobne venovať významu, faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti a aktuálnym trendom, ktoré sledujeme v slovenskej ekonomike. Definícia a Význam Mieru Zamestnanosti Miera zamestnanosti je definovaná ako pomer počtu zamestnaných osôb k celkovej pracovnej sile. Tento ukazovateľ reflektuje, aká časť pracovnej sily je aktívne zapojená do pracovného procesu, a je považovaný za základný indikátor ekonomickej aktivity a zdravia trhu práce. Vysoká miera zamestnanosti signalizuje silnú ekonomiku, kde je väčšina ľudí v produktívnom veku zapojená do práce, čo vedie k vyšším príjmom domácností, vyššej spotrebe a celkovému ekonomickému rastu. Naopak, nízka miera zamestnanosti môže naznačovať problémy ako vysoké nezamestnanosti, stagnácia miezd a ekonomické napätia. Faktory Ovplyvňujúce Mieru Zamestnanosti Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu ovplyvniť mieru zamestnanosti v konkrétnej krajine či regióne. Medzi najvýznamnejšie patria: **1. Ekonomický Cyklus:** V období ekonomického rastu zvyčajne dochádza k zvýšeniu dopytu po pracovnej sile, čo vedie k vyššej miere zamestnanosti. Naopak, v čase recesie dochádza k znižovaniu počtu pracovných miest, čo negatívne ovplyvňuje mieru zamestnanosti. **2. Demografické Faktory:** Starnutie populácie môže viesť k zníženiu miery zamestnanosti, pretože rastie podiel dôchodcov v populácii. Na druhej strane, prírastky pracujúcich imigrantov môžu zvýšiť tento ukazovateľ. **3. Vzdelávacia Úroveň:** Vyššia úroveň vzdelania zvyčajne koreluje s vyššou zamestnanosťou, pretože vzdelaní pracujúci majú lepšie šance na získanie a udržanie si pracovného miesta. **4. Vládna Politika:** Rozhodnutia o daňovej a monetárnej politike, ako aj legislatívne opatrenia na podporu pracovného trhu (napr. aktívne politiky zamestnanosti, subvencie na podporu zamestnanosti) môžu významne ovplyvniť mieru zamestnanosti. **5. Technologické Zmeny:** Automatizácia a technologické inovácie môžu viesť k zániku niektorých pracovných miest, ale zároveň môžu vytvoriť nové pracovné príležitosti v iných sektoroch. Aktuálne Trendy na Slovensku Na Slovensku, podobne ako v ostatných krajinách Európskej únie, sa miera zamestnanosti zotavuje po pandémii COVID-19. Pred pandémiou dosahovala miera zamestnanosti historicky vysoké úrovne, avšak pandémia spôsobila nárast nezamestnanosti v dôsledku obmedzení a opatrení zameraných na zvládnutie zdravotníckej krízy. Po čiastočnom uvoľnení obmedzení a zavedení opatrení na podporu ekonomiky registrovanej a kratkodobej zamestnanosti sa situácia na trhu práce začala zlepšovať. Mnohé odvetvia, ako napríklad stavebníctvo, informačné technológie alebo zdravotníctvo, zaznamenali nárasty v počte zamestnaných. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj štrukturálne faktory, vrátane demografických zmien a zmeny v povahe práce. Vzdelávanie ako Kľúčový Faktor V období transformácie ekonomiky smerom k väčšej digitalizácii a automatizácii zostáva vzdelávanie jedným z kľúčových faktorov na podporu miery zamestnanosti. Investície do vzdelania a preškoleovania pracovnej sily môžu pomôcť znížiť nezamestnanosť a prispieť k vytváraniu nových pracovných príležitostí v moderných sektoroch. Vládne Iniciatívy a Podpora Zamestnanosti Vláda Slovenskej republiky prijala viacero iniciatív a opatrení na podporu zamestnanosti. Patria sem aktívne politiky zamestnanosti, ako sú kurzy, školenia a rekvalifikácie pre nezamestnaných, ako aj finančné incentívy pre zamestnávateľov na vytváranie nových pracovných miest. Taktiež boli zavedené prísnejšie pracovné normy a regulácie, ktoré majú za cieľ zabezpečiť spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky pre zamestnancov. Záver Miera zamestnanosti je kľúčovým ukazovateľom ekonomického zdravia a stability trhu práce na Slovensku. Na našej webovej stránke eulerpool pravidelne monitorujeme a analyzujeme tento ukazovateľ, čím poskytujeme užitočné informácie pre ekonómov, odborníkov, investorov a verejnosť. Vysoká miera zamestnanosti odráža silnú ekonomiku, zatiaľ čo pokles zamestnanosti môže naznačovať problémy vyžadujúce hospodárske a politické zásahy. Ako ukazuje tento článok, je dôležité brať do úvahy širokú škálu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť mieru zamestnanosti a tým aj celkový hospodársky vývoj krajiny.